Rezort plánuje navrhnúť ich obstaranie formou vláda - vláda.
Rezort obrany oslovil 12 hlavných výrobcov. Urobil tak na základe požiadavky, aby boli systémy kompatibilné s členskými krajinami NATO. „Preto sme oslovili hlavne výrobcov, ktorí sú členskými krajinami NATO a EÚ, aby boli absolútne kompatibilné a interoperabilné s ostatnými členskými štátmi NATO a EÚ, aby mohli vzájomne prepájať a odovzdávať si informácie,“ doplnil minister.
Zatiaľ nie je zrejmé, ktorá krajina by mala radary dodávať. „Po posúdení všetkých ponúk predložíme vláde ich analýzu,“ doplnil Gajdoš. Vláda by mala následne vyhodnotiť najvýhodnejšiu ponuku nielen z hľadiska ceny, ale aj z hľadiska operačných požiadaviek na projekt, na zabezpečenie ich spôsobilosti či napríklad riešenia elektronického prehľadu vzdušného priestoru.
Žiadosť o predloženie ponuky poslal rezort napríklad vláde Francúzska, Holandska, Izraelu, Nemecka, Poľska, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, Spojených štátov amerických, Španielska, Švédska, Talianska, Česka a Turecka.
V rokoch 2018 až 2025 chce obstarať celkovo 17 kusov 3D radarov stredného, malého a blízkeho dosahu v predpokladanej rámcovej sume vyše 155 miliónov eur vrátane DPH. Obstaranie formou vláda - vláda garantuje podľa rezortu transparentnosť a zároveň vylučuje akúkoľvek formu korupcie.
