Iránsky prezident Ebráhím Raísí zahynul pri havárii vrtuľníka, keď sa vracal z návštevy susedného Azerbajdžanu, kde spolu s tamojším prezidentom Ilhamom Alijevom slávnostne otvoril priehradu na iránsko-azerbajdžanskej hranici. Úrady stratili kontakt s jeho vrtuľníkom v horskej oblasti asi 86 kilometrov severovýchodne od Tabrízu. Ráno 20. mája štátne médiá potvrdili, že E. Raísí je mŕtvy spolu s ministrom zahraničných vecí Hosejnom Amírom Abdollahjánom, ktorý šiel v tom istom vrtuľníku.
Zosnulý prezident bol v mnohých ohľadoch bábkou: bol podriadený najvyššiemu vodcovi ajatolláhovi Alímu Chameneímu. Jeho smrť však iránskou politikou predsa len otrasie, poznamenáva The Economist. V ťažkých časoch a za krátky čas bude treba nájsť nového prezidenta. Iránska ekonomika klesá a sprísnenie amerických sankcií ju môže ešte viac spomaliť.
Ľudia si budú pamätať E. Raísího ako nepopulárneho politika, ktorý v skutočnosti nemal posledné slovo v mnohých najdôležitejších politických rozhodnutiach Iránu. Máloktorý Iránec za ním bude smútiť. Nemôžu mu zabudnúť, že v roku 1988 pomohol poslať tisíce politických väzňov na popravisko. Kritici ho vinia aj za neobratné zaobchádzanie s ekonomikou – svoj kabinet preplnil mužmi s vojenskou hodnosťou a duchovnými, ktorí sa len prizerali, ako riál za necelé tri roky stratil 55 percent svojej hodnoty.
A. Chameneí mal v apríli 85 rokov. Vyzeralo to, že po jeho smrti budú len dvaja poprední kandidáti, ktorí by ho mohli nahradiť. Jedným z nich bol druhý Chameneího syn Modžtabá a druhým E. Raísí. Zdá sa, že teraz má Modžtabá voľnú cestu do najvyššej funkcie.
V krátkom čase treba nájsť nového prezidenta, konštatuje The Economist s tým, že niektorí politici sa budú pýtať, či pád vrtuľníka nezorganizovali iní politici, aby presadili svoje záujmy.
Ďalšie dôležité správy
