Celkovo až 17,8 percenta slovenskej populácie si nemôže dovoliť každý druhý deň jedlo obsahujúce mäso, ryby alebo vegetariánsky ekvivalent. Je to tretí najvyšší podiel obyvateľstva v rámci krajín EÚ, hneď po Rumunsku (23,3 percenta) a Bulharsku (19,9 percenta). Súčasne je to vysoko nad priemerom EÚ (9,5 percenta). Vyplýva zo zisťovania EU SILC 2023 o chudobe, ktorého výsledky zverejnil Eurostat.
V rámci skupiny osôb, ktoré sú ohrozené príjmovou chudobou, uvádza tento nedostatok v Slovenskej republike až 45,7 percenta osôb. Je to najviac v rámci všetkých 27 členských krajín EÚ. Teda takmer každý druhý obyvateľ Slovenska, ktorého ohrozuje príjmová chudoba, má problém zabezpečiť si mäsité jedlo. Ide o jeden z 13 nedostatkov, ktoré pociťujú domácnosti alebo obyvatelia a merajú sa v rámci jednej z dimenzií chudoby.
Tri dimenzie chudoby
Spomedzi obyvateľstva ohrozeného chudobou sa hneď za Slovenskom sa umiestnilo Maďarsko s podielom 44,9 percenta obyvateľov a následne Bulharsko so 40,2 percenta. Naopak, najnižší hodnoty boli zaznamenané v Írsku (4,2 percenta), za ktorým nasledoval Cyprus (päť percent) a Portugalsko (5,9 percenta), v ktorých prejav chudoby vo forme nedostupnosti mäsitého jedla nie je častý.
Štatistické zisťovanie o príjmoch a životných podmienkach (EU SILC) meria celkovo tri dimenzie chudoby. V druhej dimenzii sa zisťuje celkovo 13 nedostatkov, teda čo si domácnosti a jednotlivci nemôžu dovoliť. Okrem mäsitého jedla každý druhý deň sú zisťované nedostatky ako napríklad - schopnosť zaplatiť si týždňovú dovolenku aspoň raz za rok, schopnosť čeliť neočakávaným vyšším výdavkom, ale aj schopnosť nahrádzať opotrebovaný nábytok novým. Tiež sa zisťuje, či domácnosti majú nedoplatky spojené s hypotékou, nájomným či energiami a podobne.
Najhoršie sú na tom Slovensko a Maďarsko
„Celkovo 9,5 percenta obyvateľov EÚ si v roku 2023 nemohlo každý druhý deň dovoliť jedlo obsahujúce mäso, ryby alebo vegetariánsky ekvivalent, čo bolo viac ako v roku 2022 (8,3 percenta). Ak sa zameriame len na osoby ohrozené chudobou, bol tento podiel na úrovni Európskej únie 22,3 percenta, čo predstavovalo medziročný nárast o 2,6 percentuálneho bodu v porovnaní s rokom 2022, kedy tento ukazovateľ dosahoval hodnotu 19,7 percenta,“ uviedol Eurostat.
Výsledky zo štatistického zisťovania ďalej ukázali, že najväčší rozdiel medzi celkovou populáciou a populáciou ohrozenou chudobou malo Maďarsko a to 30,2 percentuálneho bodu. Za ním nasledovalo Slovensko s 27,9 percentuálneho bodu a Grécko 27,3 percentuálneho bodu. Naopak, najmenšie rozdiely vykázali Švédsko, Cyprus, Luxembursko, Portugalsko a Írsko, všetky pod 4 percentuálne body.
Prudko vzrástli ceny potravín
„V rokoch 2022 a 2023 boli skutočne pozorované zvýšené počty respondentov, ktorí odpovedali, že si nemôžu dovoliť mäsité jedlo každý druhý deň, prípadne vegetariánsky ekvivalent. Táto situácia pravdepodobne súvisí s prudkým rastom cien v danom období spôsobeným rastom cien energií, ktorý zase súvisel s konfliktom na Ukrajine. Je potrebné pripomenúť, že na Slovensku je samotná miera ohrozenia chudobou relatívne nízka. V roku 2023 bol podiel osôb ohrozených chudobou rovný 14,3 percenta, čo je pod úrovňou európskeho priemeru 16,2 percenta,“ reagovalo na prieskum Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.
Podotklo tiež, že chudoba je komplexný problém a zasahuje do všetkých stránok ľudského života. Kľúčovým nástrojom boja proti nej je podľa rezortu mať prístup najmä k práci a zabezpečený príjem.
Dôvody prehlbovania chudoby
„Domnievam sa, že obrovský rozdiel medzi podielom materiálne deprivovaných ľudí ohrozených chudobou a materiálne deprivovanou celkovou populáciou, je spôsobený vysokým podielom rómskych domácností. Tri štvrtiny domácností Rómov má zároveň deti, a ak sú chudobní rodičia, pochopiteľne sú aj deti. Druhým dôvodom je absencia úspor. Samostatne žijúci dôchodcovia síce vlastnia nehnuteľnosť, ale nemajú prostriedky na kvalitné jedlo,“ popísal problém na Slovensku analytik INESS Radovan Ďurana.
Ministerstvo práce zároveň uviedlo, že vždy prijímalo a naďalej prijíma opatrenia pre znižovanie rizika chudoby obyvateľov, príjmovej chudoby. „Rezort práce každoročne upravuje výšku životného minima, na ktorú je naviazaných viac ako 40 príspevkov a dávok. Zvýšenie výšky životného minima pozitívne ovplyvňuje všetky domácnosti v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia. Zároveň, už dnes pracujeme na novom stanovení životného minima tak, aby jeho výška odrážala reálne náklady domácností,“ doplnil na otázku možného riešenia rezort práce.
Riešením je ekonomický rast
Jediným udržateľným riešením znižovania miery chudoby je podľa analytika Radovana Ďuranu ekonomický rast. Poukázal na to, že najnižšie hodnoty chudoby či materiálnej deprivácie majú najbohatšie krajiny EÚ.
„Vysvetlenie je jednoduché, ekonomický rast eliminuje nezamestnanosť, čo je prvý zdroj chudoby. Na Slovensku je stále vysoká miera nezamestnanosti v porovnaní s Poľskom či Českom. Vyššia ekonomická úroveň umožňuje tvorbu úspor, ktoré sú dôležité v čase núdze, straty zamestnania, či dlhšej choroby,“ vyhlásil Radovan Ďurana. Štát by mal podľa jeho slov spraviť zmeny vo výpočte životného minima, respektíve dávok v hmotnej núdzi. Analytik tiež pripomína, že pomôcť si môžu a musia aj sami ľudia, ako napríklad sťahovaním za prácou alebo predajom nehnuteľ
Ďalšie dôležité správy
