Slovensko potrebuje zmenu vzdelávacieho systému, rovnako reakciu na štvrtú priemyselnú revolúciu, inak hrozí, že príde o konkurencieschopnosť aj o pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou, zhodnotil člen Prezídia AZZZ SR a predseda Rady zamestnávateľov pre systém duálneho vzdelávania Andrej Hutta.
Zápas o pracovné miesta
„To, čo sa deje, je štrukturálna zmena profesií súvisiaca s novou technológiou. Zápas o pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou sa týka aj Slovenska. Začína nás však trápiť aj demografia a štruktúra školských odborov a detí, ktoré sa na ne hlásia. Hrozí, že o desať rokov bude na Slovensku chýbať 250 tisíc pracovníkov. Ostatní môžu mať nedostatočnú kvalifikáciu na pracovné miesta, ktoré budú na Slovensku potrebné. Toto je problém, ktorý identifikovali zamestnávatelia a je potrebné ho riešiť prostredníctvom prípravy odborného vzdelávania. Ak chceme mať o desať rokov pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou, potrebujeme na to prispôsobiť školský systém už dnes,“ povedal Hutta.
Príklad z Nemecka a Rakúska
Inšpiráciou tuzemsku môžu byť Nemecko či Rakúsko, ktoré patria medzi najväčších tradičných investorov. Kombinácia ich vzdelávania môže byť podľa Huttu pre Slovensko najlepšia. „Na Slovensku je príliš veľká sieť škôl a školských zariadení na príliš malý počet detí. Štruktúra ešte reflektuje potreby Československa s väzbou na okolitý priestor, čo už dnes nekorešponduje s realitou. Nemôžeme ani učiť všetko a všade. Potrebujeme väčšie školské centrá, ktoré budú pripravovať drahšie profesie, ktoré sú technologicky náročné a potrebujú investície rádovo v miliónoch. Potom potrebujeme sieť škôl a školských zariadení, ktoré budú obhospodarovať ostatné odbory menej ekonomicky náročné,“ vysvetlil Hutta.
Kľúčová rola zamestnávateľov
Vývoj trhu a požiadavky najlepšie poznajú zamestnávatelia, preto by mali hrať kľúčovú rolu v systému odbornej prípravy nových pracovníkov. Slovensko má päť existujúcich podnikových škôl, čo je pre zamestnávateľov pozitívum.
„Toto je cesta, ktorou by sme mali ísť v niektorých segmentoch priemyslu. Poskytujú vzor aj pre ďalšie školy, ktoré by mali vznikať. V novele zákona odbornom vzdelávaní sa podarilo upraviť vznik centier nadpodnikového vzdelávania. Živnostníci, malí a strední podnikatelia, ktorí nemajú dosť zdrojov, aby si sami zriaďovali vzdelávacie strediská, budú mať regionálne k dispozícií takéto
spoločné zariadenia,“ dodal Hutta.