Na Slovensku sa ceny rezidenčných nehnuteľností zvýšili v rokoch 2013 až 2022 o 88 percent, zatiaľ čo priemerná mzda iba o 48 percent. Podľa výsledkov Eurostatu, na ktorý upozornil Inštitút pre stratégie a analýzy, ceny bytov a domov rástli vo väčšine krajín Európskej únie rýchlejšie ako priemerné mzdy. Naopak, ceny nájmov rástli väčšinou pomalšie. V porovnaní s minulosťou je cenovo dostupnejšie si bývanie prenajímať, menej dostupná je kúpa nehnuteľností. Priemerná mzda rástla rýchlejšie ako ceny nehnuteľností iba v Rumunsku, Litve, Bulharsku, Taliansku, Lotyšsku a Fínsku.
Najvyšší negatívny pomer medzi rastom priemernej mzdy a rastom cien nehnuteľností malo Maďarsko. Realitné ceny tu vzrástli v rokoch 2013 až 2022 o 200 percent, kým priemerná mzda o 38 percent. Naopak, najlepší pomer malo Rumunsko, kde sa ceny rezidenčných nehnuteľností zvýšili o 45 percent a hrubá mzda až o 120 percent. Taliansko bola jediná krajina v rámci EÚ, kde ceny dokonca mierne klesli.
Pri pohľade na rast cien nájmov rezidenčných nehnuteľností v rovnakom období vyzerá pomer k rastu priemernej mzdy priaznivejšie. Kým nájmy na Slovenku rástli v tomto období o osem percent, priemerná mzda sa zvýšila o 48 percent. Podobnú bilanciu spomedzi krajín V4 malo Česko, kde nájmy rástli o 24 percent no priemerná mzda o 66 percent. Naopak, negatívnu bilanciu malo Maďarsko, kde priemerná mzda rástla o 38 percent, ale nájmy o 50 percent. Vo väčšine krajín EÚ rástla priemerná mzda rýchlejšie ako cena nájmu. Najrýchlejšie rástli ceny nájmov v Litve (103 percent), najpomalšie v Taliansku (tri percentá).
V celej EÚ bolo šesť krajín, kde sa zhoršila dostupnosť vlastného aj nájomného bývania. Priemerná mzda rástla v rokoch 2013 – 2022 pomalšie ako nájmy aj ceny rezidenčných nehnuteľností v Maďarsku, Írsku, Švédsku, Estónsku, Rakúsku a Slovinsku. Na Slovensku podľa Národnej banky Slovenska ceny nehnuteľností vlani klesli o šesť percent, nájomné vzrástlo o 5,3 percenta a priemerná mesačná mzda o 9,7 percenta. Dostupnosť bývania sa tak na prvý pohľad zlepšila. Súčasne však narástli priemerné úrokové sadzby na hypotéky z dvoch percent na 3,8 percenta, čo zhoršilo dostupnosť úverov na kúpu vlastného bývania. Znížený dopyt sa podpísal aj pod druhý najvyšší prepad investícií do stavieb rezidenčných nehnuteľností v EÚ zo 4,4 percenta na 3,7 percenta HDP.