Nová smernica EÚ o energetickej hospodárnosti budov neobsahuje zákaz využívania plynových kondenzačných kotlov na vykurovanie v existujúcich budovách. Členské štáty majú podľa smernice za úlohu pripraviť si plány dekarbonizácie vykurovania budov do roku 2040 a vyvinúť úsilie postupne vyraďovať fosílne palivá.
Obyvatelia vykurujúci zemným plynom môžu ostať pokojní, pretože nová smernica EÚ pre nich podmienky vykurovania nemení, uviedol Slovenský plynárenský a naftový zväz.
Výber konkrétnych nástrojov je podľa zväzu na rozhodnutí a individuálnych možnostiach a podmienkach jednotlivých krajín, a teda aj Slovenska. Zvolené nástroje budú podľa výkonného riaditeľa zväzu Richarda Kvasňovského závisieť od finančných možností štátu a jeho obyvateľov.
V prípade, že majú starší nekondenzačný plynový kotol, ho však zväz odporúča vymeniť za nový kondenzačný, s ktorým okamžite ušetria až 23 percent nákladov na energie a rovnaké percento emisií skleníkových plynov. Nové plynové kondenzačné kotly sú tiež H2Ready, a teda pripravené aj na spoluspaľovanie zmesi zemného plynu a vodíka.
Slovenský plynárenský sektor vidí podľa Kvasňovského v strednodobom horizonte najefektívnejšie riešenie dekarbonizácie v moderných plynových technológiách, z dlhodobého hľadiska v integrácii obnoviteľných plynov (biometán a vodík) do plynárenskej sústavy.
Na rozvoji výroby obnoviteľných plynov sa už niekoľko rokov intenzívne pracuje. Moderné plynové kondenzačné kotly sú už v súčasnosti schopné spaľovať biometán, preto sa budú využívať aj po roku 2040.
Pre úplne nové budovy nová smernica EÚ stanovuje od roku 2030 štandard takzvaných „budov s nulovými emisiami“. Smernica však ani pre nové budovy postavené po tomto termíne nevylučuje na vykurovanie používať obnoviteľné plyny.