Slovensko stále nemá splnené všetky rozpočtové domáce úlohy

Je Slovensko rozpočtovo zodpovedná krajina?

Ak by sme to hodnotili iba podľa výšky verejného dlhu, tak ten je stále v sankčných pásmach dlhovej brzdy. Teda na to, aby sme mohli hovoriť, že dlh je udržateľný a krajina má dostatočný priestor na zmäkčenie dopadov budúcej krízy, ešte čas nedozrel.

Vláda má ešte kopec roboty pred sebou. Takzvaný štrukturálny deficit sa stále nenachádza na cielenej úrovni pod 0,5 percenta HDP. Čiže Slovensko nemá splnené všetky domáce úlohy, ale našťastie nepatrí k najväčším rozpočtovým hriešnikom v Európe.

Keď sa pozrieme na rizikové prirážky platené na štátny dlh, tak je SR niekde v strede krajín eurozóny...

V prípade rizikových prirážok je tu ale vplyv nákupov Európskej centrálnej banky (ECB). Nemajú teda takú veľkú výpovednú hodnotu, lebo sú znížené práve vďaka tomuto kvantitatívnemu uvoľňovaniu. Slovenska sa to dotklo ešte viac ako iných krajín, pretože patrí medzi menšie dlhopisové trhy. Relatívne veľký podiel slovenských dlhopisov majú nakúpené centrálne banky, podobne ako v prípade Nemecka tam už bol problém, že čo kúpiť.

Z hľadiska ratingu sme tiež niekde v strede?

Čo sa týka ratingu, sme podľa mňa na férovej úrovni. V banke sme robili analýzu ratingov, a vyšlo nám, že niektoré krajiny sú v nich podhodnotené. Typickou krajinou, ktoré by si zaslúžilo vyšší rating, bolo Rumunsko. Agentúra Fitch dokonca aj vysvetlila, prečo dáva takýmto krajinám nižší rating, ako by vychádzal z modelu.

Ale v prípade Slovenska toto hodnotenie sedí a nepredpokladám ani nejaké jeho zásadnejšie pohyby. Dlhodobo by mohol k zlepšeniu ratingu pomôcť vyšší hospodársky rast a teda vyššia úroveň HDP na obyvateľa. Alebo zníženie zahraničného dlhu, kde do štatistík vstupujú aj záväzky centrálnej banky.

Spomínali ste dôležitosť štrukturálneho deficitu. Ten by sme mali znižovať k nule, avšak nová vláda posunula cieľ i začiatok tejto cesty, aby nemusela zavádzať šetriace opatrenia...

Áno, toto je dôležité pravidllo pre krajiny, ktoré deficit znížili pod tri percentá HDP. V jeho vyhodnocovaní je ale dosť veľká voľnosť: aj vo výpočte odchýlky od cesty k vyrovnanému rozpočtu, aj v minimálnom povinnom tempe znižovania deficitu. V roku 2015 došlo k zmäkčeniu pravidiel v prípade, že ekonomika krajiny stále produkuje pod svojim potenciálom, je v recesii, alebo má dlh pod 60 percentami HDP.

Keď sa ekonomike darí a štát má vyššie daňové príjmy, je dôležité, aby vláda výdavky držala na uzde

A to odsúvanie konsolidácie po zmene vlády? Pri štvorročnom volebnom cykle a vyhodnocovaní odchýlky až po dvoch rokoch to nevyzerá byť efektívny donucovací prostriedok.

Tieto nedostatky sa dnes Európska komisia snaží riešiť. Je snaha, aby bola záväzná na dlhšie obdobie, teda aspoň celé volebné obdobie. A ak sa verejné financie od tejto cesty významne odchýlia, spustí sa automatický korekčný mechanizmus.

V prípade Slovenska nám to znižovanie deficitu oproti plánom unikalo hlavne cez rast výdavkov. Lebo keď sa ekonomike darí a štát má vyššie daňové príjmy, rastie aj chuť míňať. Preto je dôležité, aby vláda výdavky držala na uzde.

Juraj Kotian Zdroj: Maňo Štrauch

Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti aj hovorí o výdavkových limitoch. Tie ale vláda stále nezaviedla.

Prirodzene by to pomohlo znižovaniu štrukturálneho deficitu. Z pohľadu bežnej rozpočtovej politiky by takéto výdavkové pravidlo bolo oveľa dôležitejšie, ako sú iné. Aj praktickejšie a uchopiteľnejšie, lebo kvôli problémom výpočtu nikto presne nevie, aký ten štrukturálny deficit naozaj je.

Kedysi ste kritizovali aj jednorazové rozpočtové opatrenia, napríklad v otvorení druhého dôchodkového piliera. Využívajú sa teraz už menej?

Dnes už Európska komisia akékoľvek zásahy do dôchodkových systémov, vrátane takýchto jednorazových príjmov, do konsolidácie nezapočítava. A vlády teda nemajú dôvod si takto čísla prilepšovať.

Ale Slovensko zasa vo veľkom využíva PPP projekty, ktoré sa do dlhu ani deficitu nezapočítavajú. Okrem diaľničných projektov je to plán novej väznice a aj opravy verejných budov...

Eurostat to povoľuje, ale minimálne kvôli zvýšeniu transparentnosti verejných financií je dôležité, aby tieto PPP projekty boli vedené ako implicitný dlh. Aby boli monitorované a vyhodnocované. Ideálne tímom Hodnoty za peniaze na ministerstve financií, ktorý porovná takýto projekt a spôsob financovania s alternatívami.

Je tiež rozdiel, či sú takéto projekty platené zo štátneho rozpočtu, alebo či koncesionárom vyplývajú nejaké nároky na vlastné príjmy, napríklad z diaľničného mýta.

Stále máme v eurozóne vysoko zadlžené krajiny a keď úrokové sadzby začnú rásť, tak sa znovu budú vynárať otázky ohľadom udržateľnosti ich dlhov

Je eurozóna pripravená na ďalšiu hospodársku či dlhovú krízu?

Nie všetky krajiny majú vytvorený dostatočný rozpočtový priestor na expanzívnu politiku počas krízy. Aby neboli pod tlakom finančných trhov, keď sa im zvýšia výdavky na nezamestnaných, keď im ubudnú daňové príjmy. V tom čase totiž potrebujú mať priestor napríklad na zvyšovanie investícií.

Stále máme v eurozóne vysoko zadlžené krajiny a keď úrokové sadzby začnú rásť, tak sa znovu budú vynárať otázky ohľadom udržateľnosti týchto dlhov. V prípade väčšej reakcie trhov stále nemáme dôveryhodný proces, ako tieto problémy riešiť.

Juraj Kotian Zdroj: Maňo Štrauch

Myslíte prípadný bankrot niektorých krajín?

V posledných rokoch záchrannú ruku podávala ECB, čo je nesystémový krok, ktorému