Slovensko nie je pripravené čeliť hrozbe klimatickej krízy, a to pre nedostatočné zdroje a krízové riadenie. Na jej riešenie potrebuje celospoločenský prístup. Skonštatovali to experti z rôznych humanitných odborov, ktorí sa spojili do novej iniciatívy. K výzve expertov sa pridalo viac ako sto osobností z rôznych vedných odborov a praxe.
Hrozí nárast sociálneho napätia
Iniciatíva pripravila dokument, v ktorom popisuje rôzne spoločenské presahy dôsledkov zmeny klímy na ľudí. Zdôrazňuje, že klimatická kríza je prírodným či technickým problémom a tiež je spätá so spoločenskými, ekonomickými a psychologickými aspektmi.
„Jedným z najväčších rizík spojených s klimatickou krízou je potenciál na nárast sociálneho napätia. Nedostatok kľúčových zdrojov, ako sú energia a voda, môže viesť k energetickej a klimatickej chudobe, čo ešte viac prehĺbi sociálno-ekonomické rozdiely v spoločnosti,“ povedal riaditeľ Filozofického ústavu Slovenskej akadémie vied Richard Sťahel. V dôsledku klimatickej krízy hrozí podľa neho aj zhoršenie stavu zdravotnej starostlivosti a nárast klimatickej migrácie, čo môže vyvolať spoločenskú polarizáciu a konflikty.
Slovensko má potenciál čeliť kríze
Iniciatíva zároveň upozorňuje na to, že Slovensko má potenciál čeliť tejto kríze, ak bude múdro využívať svoje prírodné, spoločenské a kultúrne zdroje. Podmienkou je však kvalitné riadenie a plánovanie, do ktorého sa zapojí celá spoločnosť, od občianskeho sektora po biznis a samosprávy.
„Toto leto a nekončiace horúčavy by pre nás mali byť výstražným prstom. Potrebujeme racionálnu a vedou podloženú diskusiu o klimatickej kríze, ktorá pomôže identifikovať potrebné zmeny na zmiernenie jej dosahov a zároveň zlepšenie kvality života ľudí na Slovensku,“ skonštatovala iniciátorka výzvy, sociologička Zuzana Fialová. Zároveň zdôraznila potrebu intenzívnej kampane na zvýšenie povedomia o realite klimatickej krízy a aktívnej účasti verejnosti na hľadaní riešení.
Ďalšie dôležité správy
