Nájsť optimálnu výšku minimálnej mzdy nie je ľahké. Príliš vysoká mzda sťažuje tvorbu a udržiavanie legálnych pracovných miest, na druhej strane príliš nízka mzda oslabuje sociálnu situáciu zraniteľných zamestnancov. Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA) zostavil z najnovších dát Eurostatu a národných štatistických úradov rebríček európskych krajín a USA podľa výšky minimálnej mzdy z roku 2024 v pomere k priemernej nominálnej mzde z roka 2023. Slovensko sa nachádza v strede tohto rebríčka s podielom 53,8 percenta, čo bolo viac ako v Nemecku (50 percent) alebo v Česku (42,3 percenta), ale menej než v Poľsku (66,5 percenta).
Slovensko každoročne zvyšuje minimálnu mzdu, ale aj tak v jej výške výrazne zaostáva za vyspelými západnými krajinami. Aktuálne nominálna minimálna mzda na Slovensku vzrástla zo 700 eur na 750 eur a je tak porovnateľná s jej výškou v Česku (764 eur) a Maďarsku (697 eur). Výrazne vyššia je v Poľsku, na úrovni 978 eur. Rakúsko nemá zákonom stanovenú minimálnu mzdu, ale podobne ako v Taliansku a v severských štátoch je výsledkom kolektívneho vyjednávania medzi odbormi a zamestnávateľmi.
Na vrchole rebríčka je Luxembursko
Rebríček zostavený ISA ukazuje široký interval od 26,3 percenta v USA až po 85,8 percenta v Grécku. V nominálnom porovnaní Luxembursko svojou minimálnou mzdou na úrovni 2 571 eur výrazne predstihuje ostatné štáty. Na opačnom konci spektra sa nachádza Severné Macedónsko s minimálnou mzdou len 360 eur. Pod úrovňou 500 eur je aj Albánsko a Bulharsko. „Výrazné rozdiely v minimálnych mzdách štátov Európy a USA odrážajú nielen ich ekonomickú silu, ale aj rozličné prístupy k sociálnej politike a ochrane zamestnancov,“ konštatujú analytici ISA.
„Vo vyspelých štátoch s vysokou minimálnou mzdou si po prepočte na paritu kúpnej sily, teda po zohľadnení rôznych cenových úrovní, za ňu občania môžu kúpiť menej tovarov a služieb, než by sme čakali pri pohľade na jej nominálnu výšku. Naopak je to v menej rozvinutých krajinách, kde minimálna mzda v parite kúpnej sily presahuje jej nominálnu výšku. Súvisí to najmä výškou životných nákladov, ktoré sú v týchto krajinách nižšie,“ vysvetľuje ďalej ISA.
Riziká slovenskej minimálnej mzdy
Na Slovensku sa určuje minimálna mzda prvotne na úrovni tripartity. Ak nevznikne dohoda, nastupuje automatický mechanizmus, ktorý stanovuje výšku minimálnej mzdy ako 57 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov. Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala zvýšiť tento pomer na 60 percent.
„Táto úprava platového automatu by mohla mať pozitívny vplyv na životnú úroveň zamestnancov, najmä na najnižších príjmových úrovniach. Podľa Medzinárodného menového fondu je však potrebné brať do úvahy aj zvýšené riziko inflácie a straty pracovných miest, najmä s ohľadom na súčasný slabý rast a produktivitu. Vláda a sociálni partneri preto budú musieť hľadať rovnováhu medzi zvýšením minimálnej mzdy a udržaním ekonomickej stability,“ konštatuje ISA. Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA) je analytickou jednotkou na Úrade vlády.
Ďalšie dôležité správy
