Dôsledky vojny na Ukrajine začínajú čoraz viac pociťovať krajiny strednej a východnej Európy, ktorých výdavky na energie, armádu či prijímanie utečencov zaťažujú štátne rozpočty. Vlády si preto musia požičiavať na medzinárodných trhoch za niekoľkonásobne vyššie úroky.
Podľa agentúry Bloomberg si už štáty strednej a východnej Európy tento rok požičali dovedna takmer 32 miliárd dolárov, čo je trikrát viac než pred rokom. Po prvý raz sa tri z nich – Poľsko, Rumunsko a Maďarsko v rámci zahraničných trhov dostali do prvej päťky krajín, ktoré si požičiavajú najviac. Do prvej desiatky sa s dlhom 3,7 miliardy dolárov prebojovalo aj Slovensko. Načasovanie nie je práve najšťastnejšie, keďže centrálne banky už takmer rok prudko zvyšujú úrokové sadzby, čím sa požičiavanie značne predražilo. Poľsko napríklad na svojom najnovšom dlhopise na 30 rokov platí ročný úrok až 5,5 percenta, kdežto v roku 2021 by to nebolo viac než štyri percentá.
Čím dlhšie bude vojna na Ukrajine trvať, tým viac môžu vlády počítať s ďalším míňaním a požičiavaním. Zahraniční investori už nemusia ochotní kúpiť dlhopisy, ktoré následne zaplavia trh. Už teraz totiž možno badať známky toho, že sa ich postoj začína meniť. Výnosy dolárových dlhopisov Poľska sú napríklad podobné ako v prípade Filipín, Indonézie či Uruguaja, ktoré sú dlhodobo považované za rizikovejšie.
V prípade, že by meny zadlžených európskych krajín oproti doláru oslabili, tak výdavky vlád na splácanie dlhu stúpnu. S týmto rizikom ale pri predaji zahraničných dlhopisov musia počítať. Bloomberg odhaduje, že rozpočtový deficit krajín strednej a východnej Európy tento rok stúpne na 4,3 percenta HDP regiónu. V roku 2021 dosahoval úroveň iba 1,3 percenta.