Slovensko vykazuje vysoký podiel pri využívaní fiktívnych živnostníkov v rámci takzvaného švarcsystému, ktorý ročne predstavuje stratu 648 miliónov eur pre štátny rozpočet. Firmy, ktoré zamestnávajú fiktívnych živnostníkov, pritom čelia riziku vo forme pokút a iných sankcií, ktoré sa pohybujú vo výške dvetisíc až 200-tisíc eur.
Od bežného zamestnanca sa nelíšia
„Pojem fiktívny živnostník sa vzťahuje na osoby, ktoré síce formálne vystupujú ako živnostníci, no v skutočnosti vykonávajú činnosti za podmienok zhodných so zamestnaneckým pomerom. Takíto jednotlivci často pracujú v pevne stanovených pracovných časoch, s pevne určenou odmenou a na mieste klienta, pričom využívajú jeho infraštruktúru. Napríklad robotník vo výrobnej fabrike, ktorý formálne figuruje ako živnostník, no reálne plní úlohy bežného zamestnanca,“ priblížil advokát spoločnosti Highgate Peter Varga.
Živnostníci by mali odvádzať z celkovej ceny práce šesťnásobne nižšie daňovo-odvodové platby za prvý rok živnosti a 2,3-násobne nižšie platby za ďalšie roky, čo predstavuje problém pre štátne financie. Švarcsystém prináša podľa spoločnosti viaceré právno-regulačné výzvy. Okrem administratívnej sankcie je pri ňom teoreticky možné naplniť aj skutkovú podstatu niektorého z daňových trestných činov, najmä skrátenia dane a poistného, alebo trestný čin neoprávneného podnikania.
Podniky sa môžu vyhnúť sankciám
Aby sa podniky vyhli kontrole a sankciám, mali by si správne nastaviť pracovné procesy, štruktúry a podmienky, ktoré minimalizujú riziko. „Je dôležité dbať na to, aby mali externí spolupracovníci jasne stanovené pracovné podmienky, ktoré nezodpovedajú klasickému zamestnaneckému pomeru,“ upozornil Peter Varga.
Švarcsystém predstavuje spôsob zárobkovej činnosti, kde samostatne zárobkovo činné osoby pracujú pre zamestnávateľa na živnosť. Na rozdiel od bežných zamestnancov však zamestnávateľ za živnostníka neplatí odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne, ale za tieto platby je zodpovedný sám živnostník.
Ďalšie dôležité správy
