Slovensko má viac ako 11-tisíc nelegálnych skládok odpadu. Odhaľovanie ich pôvodcov nefunguje na úrovni obcí, okresných úradov ani enviropolície. Ak sú aj páchatelia odhalení, tresty sú často neúčinné a nezodpovedajú škode, ktorú spôsobili, ukázala kontrola Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ).
Otázka chýbajúcich financií
Štát nemá dostatok financií na odstraňovanie nelegálnych skládok, ktoré sú environmentálnym a zdravotným rizikom. Kontrolóri ministerstvu životného prostredia odporúčajú vytvorenie pracovnej skupiny pre zlepšenie odhaľovania nelegálnych skládok a nastavenie systémového financovania ich odstraňovania. Napríklad cez fond sústreďujúci príjmy z pokút, náhrad škôd a ďalších zdrojov. „Envirorezort už v súčasnosti vytvára takúto pracovnú skupinu, jej súčasťou bude aj zástupca NKÚ,“ potvrdil úrad.
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra predložil kontrolórom databázu, ktorá obsahovala 1 792 starých nelegálnych skládok, ktoré eviduje pred rokom 2000. „Mnohým už štát nevenuje pozornosť, napriek tomu môžu predstavovať významné finančné a ekologické riziká. Pri nových prípadoch nezákonne umiestneného odpadu je v súčasnosti šanca, že štát odstráni odpad, ktorý neobsahuje azbest, prípadne iný nebezpečný odpad, nulová,“ priblížil podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo. Slovensko má v súčasnosti financie iba na nebezpečný odpad a na odstránenie väčšieho množstva odpadu nemajú peniaze ani obce.
Pokiaľ ide o komunálny a drobný stavebný odpad, obciam sa darí odstraňovať iba malé množstvá. Pri väčšom rozsahu musia čakať na dotačné výzvy. Do roku 2023 ročný rozpočet štátu na túto činnosť nepresiahol 100-tisíc eur, v súčasnosti je rozpočtovaný trojnásobok tejto sumy. „Napriek navýšeniu finančných prostriedkov by pri súčasne nastavenom systéme financovania trvalo viac ako 70 rokov, kým by sa podarilo odstrániť všetky nelegálne skládky, a to za predpokladu, že by neboli nahlásené žiadne iné a že by sa priebežne odstraňovali aj odpady, ktoré neobsahujú nebezpečné látky,“ povedal Ivančo.
Zlyhávajúci systém
Systém odhaľovania a trestania páchateľov podľa NKÚ neplní preventívnu funkciu. Mnohé obce sú v priestupkových konaniach pasívne. Rovnako neúčinné sú správne a priestupkové konania okresných úradov, ktorým chýba personál aj právomoci potrebné na dokazovanie viny. „V mnohých problematických lokalitách sú viditeľné známky rezignácie orgánov prevencie, dozoru a vymáhania pravidiel aj ukladania sankcií,“ tvrdí úrad.
K odhaľovaniu páchateľov neprispieva ani enviropolícia. Ak sa páchateľa podarí identifikovať, súdom uložené tresty sú nízke a nemajú dostatočne odstrašujúci účinok. K nepodmienečnému trestu odňatia slobody neprišlo napríklad ani v prípade, keď škoda dosiahla výšku takmer desať miliónov eur.
Zákon o odpadoch kladie príliš veľké očakávania na malé obce a zamestnancov okresných úradov vzhľadom na ich počet, nezastupiteľnosť, obmedzené právomoci v rámci odhaľovania prípadov, absenciu právneho vzdelania, nemožnosti využitia právnej pomoci a absenciu technického vybavenia a metodickej podpory. NKÚ považuje za kľúčové, aby samosprávy aktívnejšie riešili problémy s nastavením systému nakladania s odpadmi vo všetkých častiach obce a zabezpečovali aktívnu prevenciu.
Ďalšie dôležité správy
