V celosvetovom rebríčku vnímania korupcie, ktorý každý rok pripravuje medzinárodná mimovládna organizácia Transparency International (TI), skončilo Slovensko vlani na 60. mieste, o jednu priečku nižšie než v roku 2019 a až o šesť miest horšie než na začiatku volebného obdobia v roku 2016.

Index vnímania TI sa skladá z priemeru deviatich hodnotení rôznych inštitúcií, ktoré v priebehu posledných dvoch rokov merajú názory na korupciu v krajine medzi domácimi podnikateľmi, zahraničnými investormi a konzultantmi, ako aj politológmi a expertmi na transparentnosť. „Práve výrazný pád v jednom z týchto podindexov - vymožiteľnosť práva za rok 2019 hodnotená nemeckou Bertelsmannovou nadáciou - spôsobil aj celkové zníženie indexu vnímania korupcie na Slovensku," vysvetlil riaditeľ Transparency International Slovensko (TIS) Gabriel Šípoš.

Na snímke minister životného prostredia SR Ján Budaj počas brífingu v súvislosti s vyťahovaním potopeného remorkéra v Bratislave 2. decembra 2020. FOTO TASR - Dano Veselský
Neprehliadnite

Ministerstvo nepripúšťa žiadnu korupciu ani ovplyvňovanie, tvrdí Budaj

Zhoršenie v indexe podľa neho odráža slabý boj proti korupcii počas záverečného roka vlády súčasného predsedu mimoparlamentnej strany Hlas-SD Petra Pellegriniho. Prácu novej vlády Igora Matoviča (OĽaNO), ktorá si dala za cieľ zlepšiť sa v rebríčku o 20 miest, podľa neho odrazí v plnej miere až tohtoročný index. Dodal tiež, že prvý rok novej vlády v boji proti korupcii možno vnímať ako úspešný.

„Počet stíhaní pri korupčných trestných činoch narástol v roku 2020 medziročne o viac ako o tretinu, obžalôb dokonca o polovicu na najvyššiu úroveň za posledných desať rokov. V mnohých prípadoch koalícia stransparentnila výber kádrov do kľúčových funkcií," uviedol s tým, že stále nemožno hovoriť o bežnej praxi. Pozitívne vníma aj rozbehnutie reforiem súdnictva, majetkových priznaní funkcionárov či prístupu občanov k informáciám.

„Na druhej strane brzdou v protikorupčnom boji je neplnenie sľubov o vyššej politickej kultúre. Kritika médií či odborníkov s iným názorom, ako má predseda vlády, má ďaleko k štandardnému rešpektu v demokracii. Nevyvodenie zodpovednosti plagiátorstva predsedov vlády či parlamentu podkopáva sľuby vlády o trestaní prešľapov bez ohľadu na politické tričko. Viaceré vládne nominácie niesli príznaky straníckeho klientelizmu. Nulový deklarovaný majetok predsedu vlády je aj na svetové pomery raritou," uviedol Šípoš. Negatívne hodnotí aj návrh zníženia transparentnosti zadávania verejných zákaziek a tiež fakt, že takmer rok od volieb stále nie je sfunkčnený úrad na ochranu oznamovateľov korupcie.

Na snímke nezaradení poslanci NR SR zľava Peter Žiga a Erik Tomáš počas zasadnutia 18. schôdze parlamentu 25. novembra 2020 v Bratislave. FOTO TASR - Jakub Kotian
Neprehliadnite

NAKA obvinila poslanca a exministra hospodárstva Petra Žigu za prečin podplácania

Slovensko dosiahlo 49 bodov zo 100 možných, o bod menej než pred rokom. Z krajín EÚ sú za Slovenskom len štyri krajiny, a to Chorvátsko, Bulharsko, Maďarsko a Rumunsko. Po 16 rokoch od roku 2004, keď sa Slovensko vďaka protikorupčným reformám dostalo pred Grécko, skončilo minulý rok opäť raz za ním. Celkovo vo svete boj proti korupcii stagnuje. Dve tretiny štátov sveta majú skóre ešte nižšie než Slovensko.

TI vo svojej správe dodáva, že najmenej skorumpované krajiny majú najlepšiu pozíciu na zvládnutie zdravotných a ekonomických problémov súvisiacich s koronavírusovou pandémiou, pretože viac investovali do zdravotnej starostlivosti. „(Ochorenie) Covid-19 nie je len zdravotnou a hospodárskou krízou. Ide o korupčnú krízu - a tú sa nám momentálne nedarí zvládnuť," uviedla šéfka TI Delia Ferreiraová Rubiová.

Prvé tri priečky v indexe obsadili v uvedenom poradí Dánsko, Nový Zéland a Fínsko. Najhoršie na tom spomedzi 180 krajín zahrnutých vo výskume v roku 2020 bolo Somálsko a Južný Sudán so ziskom 12 bodov. Od roku 2012 si v indexe výraznejšie polepšilo iba 26 krajín, medzi ktoré patria okrem iného Grécko, Mjanmarsko a Ekvádor. Naopak, v prípade 22 krajín bol v sledovanom období zaznamenaný výrazný pokles, a to najmä v Libanone, v Malawi a v Bosne a Hercegovine.