Poslanci Európskeho parlamentu vo štvrtok vyzvali na zrušenie obmedzení, ktoré Ukrajine bránia používať západné zbraňové systémy proti vojenským cieľom v Rusku. Slovenskí europoslanci majú na túto výzvu rôzne pohľady.

Ľuboš Blaha, ktorý je členom Výboru EP pre zahraničné veci, zdôraznil, že hlasoval proti „vojnovej rezolúcii“, ktorá eskaluje konflikt s Ruskom a „ženie nás do jadrovej vojny“.

„Je neuveriteľné, aká koncentrácia vojnových štváčov je v Európskom parlamente - každý, kto za takéto rezolúcie hlasuje, má na rukách krv,“ tvrdí. Dodal, že slovenská politická strana, ktorú zastupuje, podporuje mierové riešenia, odmieta posielať zbrane na Ukrajinu a odsudzuje pokusy používať západné zbrane na ruskom území, čo by bolo „priame zapojenie sa kolektívneho Západu do totálnej vojny proti Rusku“.

„Výsledkom môže byť tretia svetová vojna a zánik planéty. Naopak, s Ruskom treba viesť dialóg, a preto oceňujeme všetky mierové iniciatívy, vrátane tej Orbánovej,“ odkázal poslanec.

Podpora musí pokračovať

Lucia Yar z liberálnej frakcie Obnovme Európu uviedla, že podpora EÚ pre Ukrajinu, finančná aj vojenská, musí pokračovať dovtedy, kým to Ukrajinci budú potrebovať.

„Obrana Ukrajiny je obranou Európy. Nestačí však posielať pomoc a zároveň brzdiť Ukrajinu v používaní obranných systémov, ktoré jej dodávame. Nemôžeme dovoliť, aby naša pomoc bola len polovičatá,“ spresnila. Dodala, že treba jasne pomenovať, že EÚ má s Ukrajincami spoločného nepriateľa, ktorým je ruský prezident Vladimír Putin a jeho režim.

Upozornila tiež, že v niektorých členských štátoch vrátane Slovenska verejná podpora Ukrajiny klesá, pričom sa to deje nielen v dôsledku sympatií či poddajnosti niektorých politikov voči Putinovi, ale aj vplyvom hybridných operácií Ruska v EÚ.

„Preto musíme výrazne pridať v podpore Ukrajiny, reálnom plnení sľúbených dodávok, ako aj v oblasti strategickej komunikácie. Komisia musí jasne a zreteľne občanom vysvetľovať, prečo je podpora silnej Ukrajiny dôležitá pre mier a bezpečnosť v celej Európe,“ povedala poslankyňa.

V podobnom duchu sa vyjadrila aj jej stranícka kolegyňa Ľubica Karvašová. Pripomenula, že Ukrajina bude témou každej plenárnej schôdze EP, lebo väčšina europoslancov si uvedomuje dôležitosť tejto témy pre bezpečnosť a budúcnosť Únie.

„Zodpovední politici si nevyberajú krízy, ktorým budú čeliť, ale čelia tým, ktoré majú na stole a hľadajú na ne riešenie,“ vysvetlila po tom, ako sa pridala k výzve o pokračujúcej finančnej aj vojenskej podpore pre Ukrajinu „tak dlho, ako to bude potrebné“.

Neľudské správanie ruských síl

Poslankyňa Miriam Lexmann zdôraznila, že Rusko zámerne pácha rozsiahle a systematické zločiny na okupovaných územiach na Ukrajine a útočí na obytné oblasti a civilnú infraštruktúru, čo spôsobilo, že milióny Ukrajincov zostávajú aj naďalej vysídlení v rámci Ukrajiny alebo mimo nej.

„Neľudské správanie sa ruských síl a zástupcov Kremľa predstavuje vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti. Od 24. augusta Rusko spustilo svoje najmasívnejšie letecké útoky proti Ukrajine za použitia veľkého množstva balistických rakiet a bezpilotných lietadiel. Tieto útoky sa zameriavajú na kritickú civilnú infraštruktúru, ako sú nemocnice, školy, univerzity a obydlia v snahe zlomiť odolnosť ukrajinského ľudu,“ opísala situáciu Miriam Lexmann, ktorá tiež uznesenie podporila.

Ďalšie dôležité správy

WA 67 Helsinki - Ľudia oslavujú 33. výročie nezávislosti Ukrajiny v Ženeve v sobotu 24. augusta 2024. FOTO TASR/AP 

People gather to mark Ukraine's Independence Day in Geneva, Switzerland, Saturday, Aug. 24, 2024. (Salvatore Di Nolfi/Keystone via AP)
Neprehliadnite

Európska únia vynaložila na pomoc Ukrajine takmer 114 miliárd eur, tvrdí Brusel