Za výbornú správu „pre finančné trhy a tým aj odpich slovenskej a európskej ekonomiky z recesie" označil v utorok poslanec Európskeho parlamentu Robert Hajšel (Smer-SD) dohodu lídrov členských krajín EÚ o sedemročnom rozpočte a mimoriadnom balíku na obnovu a zvyšovanie odolnosti európskej ekonomiky utlmenej koronakrízou. Lídri EÚ dosiahli na mimoriadnom summite v Bruseli v utorok nadránom dohodu o záchrannom balíku pre ekonomiky po pandémii koronavírusu a o rozpočte Únie na obdobie rokov 2021 - 2027 - v bezprecedentnej celkovej výške 1,82 bilióna eur.
„Všetky detaily dohody treba poriadne preštudovať, ale už teraz sa dá povedať, že ostatné okolnosti okrem celkového schválenia sa dostali do nepriaznivejšieho alebo negatívnejšieho svetla, ako vyzeral pôvodný návrh Európskej komisie, a ešte viac oproti tomu, čo chcel Európsky parlament," uviedol R. Hajšel, ktorý je členom frakcie socialistov a demokratov (S&D) v EP. Slovenský europoslanec za jediných skutočných víťazov označil skupinu tzv. šetrných štátov Holandsko, Dánsko, Rakúsko a Švédsko. Tie podľa jeho vyjadrení „dostali všetko, čo chceli".
„Vyhralo aj Nemecko, ktoré ako predsedajúca krajina sprostredkovalo dohodu a navyše si popri šetrných štátoch takisto vybojovalo rabat a isto je aspoň vo vnútri spokojné aj s dosiahnutými škrtmi v grantoch," napísal Robert Hajšel. Všetky ostatné krajiny podľa neho získali oveľa menej nielen v oblasti financií, ale aj v súvislosti s podmienkami a okolnosťami. Takisto podľa neho „nevyhrali" ani európske inštitúcie ako Európska komisia (EK) a EP, ktoré presadzovali „európske priority a hodnoty".
V nasledujúcich rokoch bude mať Slovensko z EÚ viac ako 40 miliárd eur
Dosiahnutie dohody R. Hajšel označil za výbornú správu aj pre Slovensko, „hoci slovenský premiér Igor Matovič odchádza zo summitu so sumou peňazí o približne pol miliardy eur menšou a s výraznejšími povinnosťami". Slovenskú vládu teraz podľa Hajšela čaká „veľká úloha" v súvislosti s vypracovaním, predložením a obhájením Plánu obnovy, ktorý bude "dobrým pre krajinu, jeho ekonomiku a najmä pre našich občanov".
Europoslanec Michal Šimečka (Progresívne Slovensko) zdôraznil, že systém čerpania peňazí zo záchranného plánu bude omnoho jednoduchší ako pri klasických eurofondoch. „Dohoda zo summitu európskych lídrov má zásadné nedostatky, ale je omnoho lepšia, než by sme si pred pár mesiacmi dokázali predstaviť," uviedol vo vyhlásení M. Šimečka z liberálnej frakcie Obnovme Európu (RE). „Cez leto musí vláda pracovať na pláne, kde vytýči hlavné reformné priority Slovenska na roky dopredu," napísal.
Na vyčerpanie peňazí z EÚ sa Slovensko zameria na veľké projekty
Michal Šimečka tento plán označil za „neopakovateľnú šancu na modernizáciu a prechod od montážnych hál k inovatívnej a zelenej ekonomike". Okrem objemu a spôsobu čerpania zdrojov je podľa M. Šimečku dôležité aj to, že lídri členských krajín EÚ sa prvýkrát v histórii dohodli na možnosti obmedziť čerpanie fondov pre štáty, ktoré ohýbajú právny štát a základné hodnoty EÚ".
Europoslanec Vladimír Bilčík (Spolu-OD) z frakcie EPP na sociálnej sieti Facebook napísal, že "summit európskych lídrov dopadol lepšie, ako mohol". „Samotné vyjednávania a výsledok summitu však ukazujú, že skutočný zápas o modernú Európu, ako aj o moderné, európske a zelené Slovensko nás len čaká," napísal. Rozpory medzi jednotlivými krajinami sú podľa jeho vyjadrení stále veľké a dohodnuté rozpočtové priority ich vôbec nemusia zmierniť. „Našou kľúčovou politikou v europarlamente tak musí byť jasná podpora investíciám do budúcnosti aj na Slovensku," zdôraznil. Takisto vyzdvihol aj potrebu konečne presadiť finančnú nezávislosť EÚ prostredníctvom spoločných európskych daní.
Europoslanec Ivan Štefanec (KDH) z EPP podľa svojich vyjadrení na Facebooku dohodu o fonde na obnovu uvítal, keďže súčasnú situáciu je možné prekonať len spoločnými európskymi riešeniami. Pre SR je pri vytvorení Fondu obnovy podľa jeho vyjadrení dôležité stanovenie si priorít a merateľných cieľov pre využitie mimoriadnych európskych prostriedkov, zabezpečenie transparentného mechanizmu čerpania a zahrnutie malých podnikateľov, najväčších tvorcov pracovných miest, do ekonomickej obnovy.
