Slovenská ekonomika v roku 2020 klesne o 6,3 percenta. Na budúci rok však ožije a vzrastie približne o 2,7 percenta. A v roku 2022 sa tempo jej rastu zrýchli na 4,3 percenta. Uviedla to vo svojej najnovšej decembrovej prognóze Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) so sídlom v Paríži. OECD predpovedá tiež Slovensku, že spotreba sa bude postupne zotavovať vďaka vyššiemu disponibilnému príjmu, zlepšeniu podmienok na trhu práce a zvýšeniu dôvery domácností v súvislosti s vyhliadkami na účinnú vakcínu proti ochoreniu Covid-19. Rast investícií však bude obmedzený vysokou neistotou, oslabením podnikových súvah a nízkym využitím kapacít.
Nezamestnanosť bude po náraste postupne klesať, ale aj na konci roku 2022 sa bude stále držať nad predkrízovou úrovňou. OECD predpovedá Slovensku v tomto roku nezamestnanosť na úrovni 6,8 percenta, v roku 2021 jej zvýšenie na 7,4 percenta a v roku 2022 pokles späť na 6,8 percenta, čo bude stále viac ako 5,8 percenta v roku 2018, pred vypuknutím pandémie. Inflácia zostane utlmená vzhľadom na značný pokles slovenského hospodárstva. V tomto roku očakáva OECD na Slovensku harmonizovanú infláciu na úrovni 1,9 percenta, v nasledujúcom roku 2021 jej zníženie na 0,9 percenta a v roku 2022 počíta s infláciou na úrovni 1,4 percenta.
Slovenská ekonomika v treťom štvrťroku medziročne klesla o 2,4 percenta
Rozpočtový deficit Slovenska sa v tomto roku prehĺbi na 8,2 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) z vlaňajších 1,3 percenta HDP, v roku 2021 klesne na 7,5 percenta HDP a v nasledujúcom roku 2022 na 5,5 percenta HDP. Vládny dlh podľa maastrichtskej definície sa zvýši tento rok na 58,4 percenta HDP zo 48,53 percenta HDP v minulom roku. V roku 2021 stúpne na 63,8 percenta a v nasledujúcom roku na 66 percent HDP. Primeraný fiškálny stimul podľa OECD pomohol Slovensku zabrániť hlbšiemu poklesu hospodárstva. Fiškálna politika by tak mala v najbližšom období aj naďalej poskytovať ekonomike podporu. OECD spresnila, že balík na podporu zotavenia hospodárstva by mal stimulovať krátkodobý dopyt a zvýšiť potenciál dlhodobého rastu. Zlepšenie digitálnej infraštruktúry, prístupu k vzdelávaniu od raného detstva a účasť žien na trhu práce je kľúčom k posilneniu oživenia hospodárstva a jeho inkluzívnosti, uzavrela OECD.
