Medzi slovenskými sporiteľmi tento rok opäť posilnila pozícia sporiacich účtov. Podiel domácností s úsporami na týchto účtoch sa zvýšil z minuloročných 44 percent na súčasných 47 percent. Tento spôsob sporenia preferujú podobnou mierou ženy aj muži a jeho význam rastie s pribúdajúcim vekom. Najviac ho využívajú respondenti vo veku nad 65 rokov. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu finančnej spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika.
Medziročne vyrovnaný zostal podiel Slovákov s úsporami na bežných bankových účtoch, ktoré má 28 percent respondentov. Mierne častejšie ide o ženy (29 percent) ako mužov (27 percent) a spravidla mladších ľudí vo veku 18 až 24 rokov. Nasleduje sporenie formou investičných fondov, ktoré vzrástli z predchádzajúcich 16 percent na tohtoročných 22 percent, s vyšším podielom mužov (24 percent) než žien (20 percent).
Slováci sú konzervatívni
Každý piaty Slovák si podľa prieskumu necháva úspory doma v hotovosti. Tento spôsob sporenia prevláda opäť v najmladšej generácii vo veku od 18 do 24 rokov. Výrazne sa medziročne navýšil podiel Slovákov s úsporami na dôchodkových účtoch a v dôchodkovom pripoistení, z vlaňajších desať percent na súčasných 15 percent. Podiel mužov aj žien je tu takmer vyrovnaný.
„Slováci sú v nakladaní so svojimi úsporami aj pri investovaní veľmi konzervatívni. Vplyvom inflácie sa zvýšili sadzby na sporiacich účtoch, ktoré predstavujú istý výnos bez rizika, takže sa stali pre slovenských sporiteľov jasnou voľbou. Minulý rok sme však zaznamenali aj významný presun k akciám a dlhopisom, ktoré si Slováci držia aj v tomto roku,“ zhodnotila generálna riaditeľka KRUK Jaroslava Palendalová.
Akcie a dlhopisy držia najmä muži
Akcie a dlhopisy tak tento rok drží 12 percent Slovákov oproti minuloročným ôsmim percentám, omnoho častejšie muži (16 percent) ako ženy (deväť percent). Investície do pozemkov a nehnuteľností s podielom sedem percent a tri percentá zostali medziročne na takmer rovnakej úrovni. Investície do cenných kovov mierne vzrástli z necelých štyroch percent na súčasných viac ako päť percent. Rast zaznamenali aj kryptomeny, a to z troch percent na tohtoročných päť percent. Podiel okolo jedného percenta si drží luxusný tovar a umenie. Mierne klesol podiel Slovákov bez úspor, z minuloročných 20 percent na aktuálnych 18 percent.
„Do rizikovejších investícií sa púšťajú skôr muži a všeobecne predovšetkým ľudia vo veku od 25 do 34 rokov. Sporiace účty a dôchodkové pripoistenie jednoznačne preferujú vysokoškoláci. Úspory ani investície nemá takmer tretina Slovákov so vzdelaním bez maturity, ale len každý siedmy stredoškolák s maturitou a iba minimum vysokoškolákov. Aj do investičných fondov a akcií či dlhopisov investujú predovšetkým ľudia s vysokoškolským vzdelaním a všeobecne Slováci s vyššími príjmami,“ doplnila Palendalová.