Slovenské domácnosti v tomto roku zvyšujú svoje úspory. Celkový objem vkladov domácností v bankách v januári a februári medziročne vzrástol o 3,5 percenta, respektíve takmer o štyri percentá. Pritom ešte v septembri minulého roka úspory domácností medziročne klesali.
Ako však doplnil analytik spoločnosti Ozios Adam Austera, rast úspor na úkor spotreby či investícií však znamená aj pokles ekonomickej aktivity. „To môže mať negatívny vplyv na rast HDP,“ hovorí analytik.
Najnovšie údaje potvrdili zistenia nedávneho reprezentatívneho prieskumu brokerskej spoločnosti Ozios, v ktorom dve tretiny slovenských domácností uviedli, že v tomto roku plánujú viac sporiť. Dôvodom zmien vo finančnom a investičnom správaní ľudí bola podľa prieskumu najmä vysoká inflácia v minulom roku, ktorá bola najvyššia v eurozóne.
Ešte v decembri ceny na Slovensku medziročne vzrástli o 6,6 percenta, zatiaľ čo priemer eurozóny bol 2,9 percenta. Polovica slovenských domácností, ktoré vyjadrili vôľu zmeniť svoje finančné a investičné správanie v tomto roku, chce viac sporiť, 46 percent plánuje viac šetriť na výdavkoch a 27 percent plánuje viac investovať.
Z údajov Národnej banky Slovenska vyplýva aj zmena časovej štruktúry vkladov. Kým objem termínovaných vkladov s výpovednou lehotou do troch mesiacov medziročne výrazne klesol, vo februári o viac ako 46 percent, objem termínovaných vkladov s dvojročnou výpovednou lehotou prudko vzrástol, vo februári o 50,7 percenta. Zároveň pokleslo tempo rastu vkladov s výpovednou lehotou dlhšou ako dva roky. V januári to bol medziročný rast o 13,5 percenta a vo februári len o 7,1 percenta. Vkladov na bežných bankových účtoch stagnovali.
Môže za to zrejme aj nárast úrokových sadzieb na dlhodobých vkladoch. Podľa Finančného kompasu sa priemerná úroková sadzba v slovenských bankách pri dvojročných vkladoch zvýšila z 0,87 percenta na začiatku roka 2023 na 1,99 percenta vo februári tohto roka.