Takmer celý nárast bohatstva bol spôsobený rastom cien nehnuteľností, ktoré tvoria viac ako štyri pätiny celkového majetku domácností. „Ide najmä o aktíva hlavného bývania domácností, ktoré slovenské rodiny nevedia dobre speňažiť a využiť v problémovej situácii, potrebujú niekde bývať,“ uvádzajú analytici banky.
V sledovanom období vo vlastnom bývalo až 89 percent domácností, čo je jeden z najvyšších podielov v Európe. Podiel domácností s dvoma a viac nehnuteľnosťami stúpol z 19 na 28 percent. „Zvyšok nového čistého bohatstva pripadá najmä na iné reálne aktíva, ako napríklad autá, podnikanie či cennosti a v menšej miere na finančné aktíva,“ doplnili analytici.
Spolu s rastom čistého bohatstva, ktoré je očistené o dlhy, však podľa zisťovania NBS rástlo aj priemerné zadlženie, za tri roky až dvojnásobne, najmä pre nové úvery na bývanie. „Podiel domácností s dlhom však za sledované obdobie nenarástol, ostal konštantný na úrovni 37 percent,“ priblížili analytici VÚB.
Finančné aktíva slovenských domácností sú naďalej koncentrované najmä v bankových vkladoch (70 percent), kde ľuďom nič nezarábajú. „Pri slabej skúsenosti slovenských domácností s finančnými aktívami, nízkej likvidite slovenského kapitálového trhu a rastúcich cenách nehnuteľností sa vysoké prírastky reálnych aktív, teda spomínaných nehnuteľností, áut, firiem či cenností, zdajú opodstatnené,“ konštatuje NBS.
