Na Slovensku chýba dostatok použitého skla, pritom tu existuje potenciál na recykláciu obalového skla až 150–tisíc ton. Problémom je, že niektorí ľudia stále hádžu použité sklenené obaly do komunálnych kontajnerov. Uviedol Boris Sluka, generálny riaditeľ spoločnosti Vetropack Nemšová Boris, ktorá pôsobí na Slovensku ako jediný recyklátor obalového skla.
Sluka dodal, že výroba nového skleneného obalu z použitého skla vyžaduje menej energie ako výroba z primárnych surovín. Taktiež sa ušetria emisie CO2, ktoré z primárnych zdrojov unikajú v produkčnom procese. „Obalové sklo sa snažíme vyrábať predovšetkým z použitých sklenených fliaš alebo obalov, v rámci čoho je výroba ekologickejšia a uhlíková stopa tak výrazne nižšia. Za každých desať percent črepov, ktoré pridáme do vsádzky, šetríme približne tri percentá energie a sedem percent oxidu uhličitého. Pokiaľ sú ľudia naučení hádzať sklenené fľaše do zelených kontajnerov, výrazne tak prispievajú k šetreniu životného prostredia,“ vysvetlil riaditeľ spoločnosti Vetropack.
Podľa Beáty Baranovej z Katedry ekológie Prešovskej univerzity sa separáciou skla a následnou recykláciou šetria vyčerpateľné zdroje. „Často sa používa pojem, aby občania recyklovali, čo ale nie je terminologicky správne. Občania nerecyklujú, ale separujú, triedia odpad, aby ten mohol byť ďalej recyklovaný,“ vysvetlila Baranová s tým, že získaná druhotná surovina zároveň šetrí tú primárnu a zároveň aj energiu pri jej spracovaní. „Napríklad vyseparovaním a následnou recykláciou skla sa šetrí sklársky piesok, ktorý je kvalitatívne odlišný od bežného piesku a v súčasnosti už v podstate ide o vyčerpateľný zdroj, ktorého je nedostatok,“ dodala Baranová.
Sluka konštatoval, že hodením sklenenej fľašky do komunálneho kontajneru sa zatracuje jej ďalší potenciál. Zároveň, ak sa sklo nachádza v komunálnom odpade, putuje následne na skládku odpadu, kde sa v porovnaní napríklad s papierom nerozkladá. „Na Slovensku máme krásnu prírodu a pre jej zachovanie aj pre ďalšie generácie je potrebná recyklácia. Potrebujeme zmobilizovať Slovákov, aby začali viac separovať sklo ako aj ostatné odpady,“ dodal Sluka.
Recyklácia skla je technologicky relatívne jednoduchý proces v porovnaní s recykláciou iných materiálov. Spočíva v tom, že sa vyseparované sklenené črepy roztavia a táto zmes sa potom použije na výrobu nových sklenených obalov. Týmto spôsobom je možné sklo recyklovať viac menej donekonečna. „Použité sklenené obaly sú preto veľmi cenné a rozhodne nepatria do čiernych kontajnerov. Vyhodené sklenené fľaše či potravinárske obaly nepovažujeme za odpad, ale za zdroj, pretože nové sklenené obaly môžu obsahovať až 90 percent použitého skla, pokiaľ budú ľudia na Slovensku hádzať použité sklo do zelených kontajnerov,“ spresnil na záver Sluka.