Slováci sa dozvedia, aké dane tu platí Google či Microsoft

Nové pravidlá odhalia prípadné rozdiely medzi inkasovanými tržbami a výškou odvedenej firemnej dane v jednotlivých štátoch. Práve cez prelievanie ziskov do štátov s nízkymi alebo nulovými sadzbami nadnárodné spoločnosti doteraz podľa Európskej komisie „agresívne“ šetrili na firemnej dani. Na úkor štátov, v ktorých inkasovali najväčšie tržby.

Podľa informácií českých Hospodárskych novín sa podrobnejšie reportovanie dane z príjmov bude týkať 10 až 20 tamojších koncernov. Aký počet to bude na Slovensku, si odborníci odhadnúť netrúfli. Ale minister financií Peter Kažimír pozitívny efekt pre tunajšiu štátnu kasu očakáva.

„Sme poučení z boja proti daňovým únikom, kľúčovo v oblasti DPH, že to malo vždy multiplikačný efekt. Zvýšili sme efektivitu výberu DPH a nepriamo, ale dokázateľne sme zvýšili efektivitu výberu priamej dane a takéto efekty očakávam aj z tohto súbora opatrení,“ uviedol v stredu pred stretnutím ECOFINu.

Zároveň agendu komisie, ktorá okrem eurosmernice obsahuje aj napríklad efektívnejšiu výmenu daňových dát medzi štátmi, označil za veľmi ambicióznu.

Férové dane

Únia chce zakročiť proti vyhýbaniu sa daniam u najväčších firiem. Tie by zisky mali zdaňovať v krajine, kde ich dosiahli, nie presúvať ich do krajiny s dohodnutými alebo všeobecne veľmi priaznivými daňovými sadzbami. Únia to nazýva platením “férových” daní a balíček opatrení proti daňovým únikom má priniesť „čestnejšie, jednoduchšie a efektívnejšie firemné dane”.

Eurosmernica obsahuje šesť opatrení proti najbežnejším formám agresívneho daňového plánovania. Tie majú zabrániť prelievaniu ziskov, obmedziť dvojité nezdanenie určitých príjmov tým, že firmy využívali nezrovnalosti v zmluvách o dvojitom zdanení medzi rôznymi krajinami.

Ďalej sa má obmedziť vyhýbanie sa daniam presunom firemných aktív do iného štátu, zneužívaniu rozdielneho pohľadu krajín na firemné pôžičky a úroky a v neposlednom rade majú dostať štáty iné nástroje, ako klásť odpor proti agresívnemu plánovaniu, ak sa nemôžu spoľahnúť na žiadnu inú legislatívu.

Inšpirácia

Komisia sa pre šesť radikálnych krokov rozhodla po viacerých aférach. Od LuxLeaks, kde sa prevalilo, že Luxembursko ešte pod vedením terajšieho prezidenta komisie Jean-Claudea Junckera ponúkalo gigantom zvýhodnené sadzby daní, cez odhalené zvýhodnenia v podobe takzvaných rulings – daňových výkladov pravidiel, ktoré vydávajú daňové inštitúcie a podľa ktorých následne firmy pri zdaňovaní postupujú.

Ale podľa P. Kažimíra k tomu prispela aj napríklad posledná daňová kauza Panama Papers. Niekoľko príkladov schém na obídenie zdanenia v domovskej krajine odhalil v spolupráci s Medzinárodné konzorcium investigatívnych novinárov (ICIJ) aj TREND.