Ľudia sa stále naliehavejšie pýtajú a budú pýtať: kedy sa skončí vojna na Ukrajine? Skončí sa niekedy barbarstvo spôsobené Vladimirom Putinom? Začína svoje zamyslenie bývalý predseda slovenskej vlády a dnes prezident think-tanku Wilfried Martens Centre Mikuláš Dzurinda. Jeho komentár zverejnil portál EUobserver.
Odpoveď je podľa Mikuláša Dzurindu predovšetkým v rukách Ukrajiny. „Ale v konečnom dôsledku aj v rukách nás ostatných: EÚ, Spojených štátov, Spojeného kráľovstva a ďalších demokratických krajín sveta," dodal.
Rozhodujúcu odpoveď na túto otázku by ale podľa neho mala dať EÚ, ktorej susedstvo je najviac postihnuté ruskou agresiou voči Ukrajine. Nuž a na druhom mieste sú, prirodzene, samotní Ukrajinci.
Prečo Moskva zaútočila na zvrchovaného suseda?
Mikuláš Dzurinda pokračuje v zamyslení sa nad príčinami ruskej agresie voči Ukrajine. Primárny dôvod je podľa neho prostý - Kremeľ zaútočil na Ukrajinu, pretože sa domnieval, že si to môže dovoliť.
„Jadrové odstrašovanie medzi Ruskom a Západom vnímal ako recipročné, a teda takmer bezpredmetné. Videl tiež, že z vojenského hľadiska Európa mizne z mapy sveta. Rusko videlo upadajúcu Ameriku a rastúcu Čínu; a vedelo, že USA sa budú čoraz viac zaoberať vývojom v Hongkongu, na Taiwane a v Juhočínskom mori," vysvetľuje Dzurinda a pokračuje, že Putina „nepochybne pobavil, ale aj povzbudil americký ústup z Afganistanu".
Najpravdepodobnejším scenárom vývoja vojny na Ukrajine je podľa neho zmrazený konflikt nevídaných rozmerov.
Scenár čiernej labute
Nie je vylúčené, že Ukrajinu postihne osud Kórey - rozdeleného národa s dvoma výrazne odlišnými výsledkami. Tento scenár „čiernej labute" Mikuláš Dzurinda nevylučuje. Pri svojom tvrdení sa odvoláva na osud Podnesterska, Abcházska a Osetska a pripomína tiež spôsob, akým Moskva dobyla Krym.
„Bude však možné nejako sa vyrovnať s výzvou ´čiernej labute´ na Ukrajine?" kladie si otázku. Európska únia by podľa jeho názoru mala začať budovať vojenské odstrašenie. Západ ako taký by mal popracovať predovšetkým na „vzkriesení" autorít a zvovunadobudnúť rešpekt, ako to bolo počas studenej vojny. Rozdiel je ale v tom, že tentokrát musí kľúčovú úlohu pri ochrane demokracie v Európe vrátane Ukrajiny zohrávať euroblok v úzkej spolupráci s Veľkou Britániou a Spojenými štátmi americkými.
„Čas deklarácií, globálnych stratégií alebo ´strategických kompasov´ už pominul. Buď začneme budovať európske ozbrojené sily s účinnou akčnou silou, alebo si Putinova banda a jeho ´žiaci´ budú naďalej vyberať - nie roky, ale desaťročia -, ktoré ukrajinské mesto zbombardujú ako ďalšie," vysvetlil.
„A my v Európe sa budeme naďalej utešovať myšlienkou, že táto katastrofa sa stále odohráva len na Ukrajine, a modliť sa, aby článok 5 NATO nebol len papierovým tigrom," zdôraznil.
M. Dzurinda zároveň upozorňuje, že Európa so silnou armádou ani zďaleka nie je dostatočným predpokladom na ukončenie vojny na Ukrajine. Na to, aby sa Putin Európy „zľakol" je podľa neho nevyhnutné ukázať odhodlanie odpojiť sa od ruskej energie, ale aj brániť seba a svojich spojencov, keď to bude nevyhnutné.
Spojené štáty momentálne zamestnáva a aj nejaký čas ešte bude Indopacifik, ale i Severná Kórea či Irán. To je tiež jeden z dôvodov, prečo by sme výzvy, ktoré sa týkajú bezprostredného susedstva únie mali zvládnuť sami.
Čo by sme mali urobiť?
To, čo by sme mali podľa Mikuláša Dzurindu určite urobiť, je požiadať politikov, aby prijali odvážne, zásadové, zodpovedné a perspektívne rozhodnutia. Medzi najnaliehavejšie rozhodnutia patrí potreba začať formovať európske obranné spôsobilosti.
„Táto myšlienka sa nám nemusí páčiť, ale ak ju odmietneme, máme povinnosť okamžite odpovedať na otázku: aká je alternatíva? Čo čaká Ukrajinu, ale aj nás, obyvateľov EÚ, ak budeme pokračovať v súčasnom stave bezbrannosti?"
Kvetnaté reči politikov dnes už uchvátia málokoho. Podľa Dzurindu musia byť schopní aj odvážnych činov. „Prvým krokom k tomu, aby sa Európa postavila tejto výzve, by mohlo byť Francúzsko, ktoré umožní Nemecku položiť prst na francúzsky jadrový kufrík. A Nemecko zasa vyčleniť polovicu zvýšenia svojho ročného vojenského rozpočtu, teda 50 miliárd eur, na vytvorenie európskych ozbrojených síl," uzatvára svoje zamyslenie expremiér Mikuláš Dzurinda.
Ďalšie dôležité správy
