Modré zóny sú miesta, kde sa ľudia dožívajú najvyššieho veku a tešia pevnému zdraviu. Pôvodne ich bolo na svete iba päť: Ikaria v Grécku, Okinava v Japonsku, Nicoya v Kostarike, Sardínia v Taliansku a Loma Linda v Spojených štátoch. Po novom sa k nim podľa CNBC ale radí aj Singapur.
Expert na modré zóny Dan Buettner ho označil za „modrú zónu 2.0“, pretože na rozdiel od pôvodnej pätice vznikla umelo. „Singapur má svetovo najvyššiu očakávanú dĺžku života prežitú v zdraví. Stratégia Singapuru teda funguje pri vytváraní najdlhšieho a najzdravšieho života na planéte,“ zdôraznil Buettner.
V roku 2004 spojil sily s National Geographic a Národným inštitútom pre starnutie, aby odhalil dôvod, prečo ľudia z modrých zón žijú dlhšie. Podarilo sa mu identifikovať deväť kľúčových faktorov, ktoré odrážajú návyky najzdravších a najdlhšie žijúcich ľudí sveta.
Vo všeobecnosti ide o týchto deväť zásad:
- každodenný pohyb
- zmysel života
- zmierňovanie stresu
- jedenie iba do 80-percentnej sýtosti
- vyšší podiel rastlinnej stravy
- striedma a pravidelná konzumácia alkoholu
- členstvo v komunite
- kontakt s blízkymi
- spoločnosť ľudí so zdravými návykmi
Buettner pre portál CNBC vysvetlil, ako do týchto princípov zapadajú politiky Singapuru a životný štýl jeho obyvateľov.
Podpora pohybu
Zatiaľ čo ľudia v mnohých častiach sveta sa z jedného miesta na druhé presúvajú autami, väčšina Singapurčanov všade kráča po vlastných. Zvyčajne ale z nutnosti, nie z preferencie. „Singapur odviedol skvelú prácu v zdaňovaní automobilov, benzínu a využívania ciest (...) a potom investoval obrovské sumy do vylepšovania chodníkov, cyklistických chodníkov a verejnej dopravy," vysvetlil Buettner.
Kto si chce v Singapure kúpiť auto, musí najprv získať licenciu, ktorá môže stáť viac než auto samotné. Pre porovnanie, Toyota Camry Hybrid tu stojí približne 155 800 dolárov a v Spojených štátoch iba 28 855 dolárov.
Kontakt s blízkymi
Vedci zistili, že ľudia z modrých zón považujú stretávanie sa s rodinou a blízkymi priateľmi za prioritu. Podobný spôsob myslenia možno badať aj v jednej zo singapurských politík, ktorá finančne motivuje ľudí, aby žili neďaleko rodičov či detí.
„Namiesto toho, aby starších Singapurčanov dávali do domova dôchodcov, sa o nich stará rodina. Často tak dostávajú lepšiu starostlivosť, čo hrá v prospech vyššej očakávanej dĺžky života,“ dodal expert.
Členstvo v komunite
Byť súčasťou komunity založenej na viere môže súvisieť s vyššou očakávanou dĺžkou života. Až 258 z 263 Singapurčanov, ktorí sa dožili stovky, do nejakej patrili. Účasť na bohoslužbách štyrikrát do mesiaca dokáže podľa výsledkov štúdií zvýšiť očakávanú dĺžku života o štyri až 14 rokov.
Zdravé návyky
Singapurská vláda sa dlhodobo snaží o to, aby bola zdravá strava lacnejšia a dostupnejšia. Pre stravovacie zariadenia dokonca vytvorila stimuly, ktoré im uľahčujú poskytovanie zdravších alternatív, akými sú hnedá ryža a celozrnné potraviny. Miestne ministerstvo zdravotníctva takisto vytvorilo systém na označovanie stánkov so zdravšími jedlami v ponuke.
Dostupná zdravotná starostlivosť
Singapurčania majú prístup k univerzálnej zdravotnej starostlivosti. Prevencia, liečba, rehabilitácia a paliatívna starostlivosť sú tu na vysokej úrovni. Vláda navyše schválila zákony na dotovanie nákladov na zdravotnú starostlivosť.
Prísne zákony
Singapur je známy svojimi prísnymi zákonmi. Zakázaný je tu napríklad predaj žuvačiek a za konzumáciu jedla v hromadnej doprave tu môže človek ľahko dostať mastnú pokutu. Krajina je však známa aj veľmi prísnou politikou v oblasti zbraní a drog. Priestupok v týchto oblastiach by mohol viesť k pobytu za mrežami, telesnému trestu či dokonca až trestu smrti.
„Skutočnosť, že sú zbrane v Singapure nezákonné, je z hľadiska očakávanej dĺžky života veľmi inteligentnou politikou,“ dodal Buettner s tým, že v Spojených štátoch každoročne na následky použitia strelných zbraní zomrie 55 tisíc ľudí a v Singapure iba traja.