Podnik Huber's Butchery and Bistre v Singapure je jedinou reštauráciou na svete, ktorá má na jedálnom lístku mäso vyrobené v laboratóriu. Spätná väzba od zákazníkov je „fenomenálna“, tvrdí majiteľ reštaurácie. Priamo na mieste sa bol pozrieť redaktor BBC.
Výrobcom mäsa je spoločnosť Eat Just z Kalifornie. Tvrdí, že je etické, čisté a zelené, bez kompromisov v chuti. Do tohto odvetvia prúdia miliardy dolárov, no nad jeho životaschopnosťou visia obrovské otázniky.
Odkedy bol v Londýne v roku 2013 predstavený prvý hamburger z laboratória, ktorého výroba stála 330-tisíc dolárov, desiatky spoločností po celom svete sa zapojili do pretekov v tomto biznise. Súťažia o to, kto prinesenie cenovo dostupnejší druh takéhoto mäsa na trh.
Eat Just získala povolenie na verejný predaj svojho produktu. Zatiaľ však našla jediné odbytište: Singapur. Ani tam však nie je laboratórne mäso zďaleka široko dostupné. „Takéto mäso je skutočné, ale nemusíte zabíjať zvierá,“ hovorí výkonný riaditeľ a spoluzakladateľ spoločnosti Eat Just Josh Tetrick. Tento spôsob stravovania má podľa neho v budúcnosti zmysel.
Na rozdiel od rastlinných náhrad je laboratórne mäso doslova mäso. Proces zahŕňa extrakciu buniek zo zvieraťa, ktoré sú potom kŕmené živinami, ako sú bielkoviny, cukry a tuky. Bunky sa nechajú deliť a rásť a potom sa umiestnia do veľkého oceľového bioreaktora, ktorý funguje ako fermentačná nádrž. Po štyroch až šiestich týždňoch sa takto pripravený materiál vyberie. Pridá sa trochu rastlinného proteínu, potom dostane tretí rozmer, aby získal potrebný tvar a štruktúru. Následne sa varí alebo pečie.
Neistá budúcnosť
„To mäso je dokonalé!“ hovorí talianska študentka Caterina, ktorá prišla do reštaurácie v Singapure najmä vyskúšať novodobé kura. Ďalšieho stravníka zo Singapuru prekvapilo, ako veľmi sa to podobá skutočnému mäsu. „Je to legitímne,“ hovorí. „Nevedel by som, odkiaľ to prišlo. Mojou jedinou starosťou by boli náklady, dodal.“
Cestoviny s kuracím mäsom stáli v tejto reštaurácii 18,50 dolára, čo je len zlomok v porovnaní so súčasnými nákladmi na tento druh mäsa. Eat Just neprezradila, koľko v skutočnosti vynaloží na výrobu svojho „kurčaťa“. Výrobná kapacita spoločnosti pre Singapur je momentálne len na dvoch až troch kilách týždenne.
Nielenže existujú pochybnosti o možnostiach zvyšovania výroby, vedci spochybňujú aj ekologické prínosy. Teoreticky by zníženie závislosti od pôdy a dobytka pri produkcii mäsa malo zmenšiť emisie uhlíka, ale v súčasnosti je ešte technológia potrebná na výrobu laboratórneho mäsa taká energeticky náročná, že ruší všetky ostatné výhody.
Z jednej štúdie Kalifornskej univerzity v Davise dokonca vyplýva, že tento proces produkuje štyri až 25-krát viac oxidu uhličitého ako bežné hovädzie mäso. East Just označil štúdiu za „nepresnú“.
Josh Tetrick je odhodlaný nezastaviť sa pred ničím, ale zároveň pripúšťa: „Výroba mäsa týmto spôsobom je nevyhnutná a zároveň veľmi neistá. Nemusí to vyjsť. Druhou možnosťou pre nás je nerobiť nič. Tak sme sa rozhodli ísť do toho.“
Ďalšie dôležité články
