Juhokórejská armáda identifikovala strelu vypálenú vo štvrtok Severnou Kóreou ako medzikontinentálnu balistickú strelu dlhého doletu (ICBM). Zbor náčelníkov štábov juhokórejskej armády vo svojom vyhlásení spresnil, že táto raketa bola odpálená z oblasti letiska Sunan v blízkosti hlavného mesta Pchjongjang.
Ako pripomenula agentúra AFP, Soul už vo svojom prvom vyhlásení upozornil, že išlo už o tretiu skúšku tohto typu zbrane v tomto týždni: v nedeľu Severná Kórea otestovala dve strely s plochou dráhou letu, ktoré boli odpálené z ponorky, a v utorok smerom do Japonského mora skúšobne odpálila ďalšie dve balistické rakety krátkeho doletu.
AP dodala, že najnovšia skúška sa uskutočnila len niekoľko hodín pred stretnutím lídrov Južnej Kórey a Japonska v Tokiu, kde budú diskutovať aj o vývoji hrozieb zo strany režimu KĽDR.
Vojenské cvičenia s USA
Pchjongjang sa uchyľuje k týmto testom v čase, keď Južná Kórea a Spojené štáty podnikajú spoločné vojenské cvičenia, ktoré sú najrozsiahlejšie za posledných päť rokov.
Spoločné cvičenia Washingtonu a Soulu sa pod názvom Freedom Shield začali v pondelok a potrvajú 11 dní. Pchjongjang ich označil za prípravy na agresívnu vojnu voči KĽDR a pohrozil ,,masívnou" reakciou.
Juhokórejská armáda zdôraznila, že ide o obranné cvičenia, ktoré budú okrem iného zahŕňať "vojnové postupy na odrazenie potenciálnych severokórejských útokov".
Price: Hrozba pre mier
Spojené štáty americké odsudzujú najnovšie odpálenie balistickej strely Severnou Kóreou, uviedol v stredu hovorca ministerstva zahraničných vecí Ned Price, ktorý vzniknutú situáciu označil za hrozbu pre mier a bezpečnosť vo svete. Ako informovala agentúra Jonhap, Price súčasne vyzval Severnú Kóreu, aby sa zdržala ďalších provokácií a začala viesť dialóg.
,,Toto odpálenie (balistickej rakety) je jasným porušením viacerých rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN a dokazuje hrozbu, ktorú nelegitímny program zbraní hromadného ničenia a balistických rakiet KĽDR predstavuje pre jej susedov, región, medzinárodný mier a bezpečnosť a globálny režim nešírenia zbraní," dodal Price.
Reagoval tým na správy, že Severná Kórea vo štvrtok vystrelila do Východného mora balistickú raketu dlhého doletu.
Pchjongjang v roku 2022 vystrelil bezprecedentných 69 balistických rakiet, čo predstavuje nový rekord v počte takýchto rakiet vystrelených za jeden rok. Predchádzajúci rekord KĽDR bol 25 vypálených striel tohto typu, podotkla agentúra Jonhap.
Hovorca Price uviedol, že najnovšie konanie KĽDR je dôkazom, že štáty sveta musia trvať na plnení rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN týkajúcich sa KĽDR - ich cieľom je zakázať Severnej Kórei získavať technológie a materiály potrebné na uskutočnenie raketových skúšok.
Severnú Kóreu Price vyzval, aby sa zapojila do dialógu, a zároveň potvrdil záväzok USA brániť Južnú Kóreu i Japonsko.
Spolupráca s Japonskom
Juhokórejský prezident Jun Sok-jol vo štvrtok varoval Severnú Kóreu, že ,,zaplatí za svoje provokácie", informovala agentúra Jonhap.
Juhokórejský prezident sa vo štvrtok zúčastnil na mimoriadnom zasadnutí Rady pre národnú bezpečnosť a následne odcestoval do Tokia na rokovania s japonským premiérom Fumiom Kišidom. Kľúčovou témou ich rozhovorov bude bezpečnostná spolupráca proti jadrovým a raketovým hrozbám zo strany Severu, objasnil Jonhap.
,,Severná Kórea určite zaplatí za neuvážené provokácie," povedal Jun na zasadnutí Rady pre národnú bezpečnosť, na ktorom zdôraznil potrebu posilniť bezpečnostnú spoluprácu so Spojenými štátmi i s Japonskom.
Ešte pred odletom do Japonska Jun nariadil armáde, aby vzhľadom na vývoj situácie na Kórejskom polostrove pristúpila k prebiehajúcim spoločným vojenským cvičeniam s armádou USA veľmi zodpovedne s cieľom udržať pripravenosť juhokórejských ozbrojených síl proti Severnej Kórei.
Junova dvojdňová návšteva v Japonsku je prvou bilaterálnou prezidentskou cestou za posledných 12 rokov. Podľa agentúry Jonhap celý ten čas boli vzťahy medzi oboma krajinami naštrbené kvôli historickým sporom.
Jeho cesta sa uskutoční necelé dva týždne po tom, ako Soul oznámil riešenie dlhodobého sporu o odškodnenie Kórejčanov, ktorí boli v rokoch 1910-45, keď bola Kórea pod japonskou koloniálnou nadvládou, nútení ťažko pracovať pre japonské spoločnosti.