Pracovný stres nie je úhlavným nepriateľom, ale výzvou. Uvedomiť si ho a efektívne zvládať je základom pre udržanie duševného zdravia. Striktné oddelenie pracovného a osobného života či rôzne relaxačné techniky môžu pomôcť.
Málokto sa s ním nestretol. Na pracovisku je nežiadaným hosťom, a zamestnanci ho často nevedia eliminovať. Najviac sa týka manažérov alebo profesií ovplyvňujúcich ľudské životy, ako sú hasiči, záchranári či policajti. Do stresových situácií sa však pravidelne dostávajú aj bežní zamestnanci. Dlhodobo neriešený stres sa často prepíše do zhoršeného zdravia. Vnímanie stresu je individuálne a závisí od povahy zamestnanca, jeho skúseností a pravidelnosti stresových momentov.
Prechod do depresie
Ak si prácou zavalený zamestnanec neventiluje nahromadené napätie, jeho zdravie sa môže zhoršiť. Stres na pracovisku často vedie k problémom, ktoré uznáva aj Svetová zdravotnícka organizácia. Definuje stres ako reakciu na pracovné požiadavky, ktoré nezodpovedajú vedomostiam a schopnostiam zamestnanca. Tento dlhodobý tlak môže viesť k depresii, ktorá je jednou z najbežnejších príčin zdravotných problémov na pracovisku.
Jedným z hlavných rizík neriešeného stresu sú kardiovaskulárne ochorenia. Stres zvyšuje krvný tlak a môže viesť k infarktu či mŕtvici. Ďalším rizikom sú problémy s pohybovým aparátom. Neustále svalové napätie vedie k bolestiam chrbta, hlavy a iným chronickým stavom. Svaly v strese sú v stave trvalej pohotovosti, čo môže zhoršiť už existujúce ťažkosti.
Stres negatívne pôsobí aj na gastrointestinálny systém. Chronická zápcha, hnačka, tráviace poruchy či vredy sú len niektoré zo sprievodných javov. Narušenie endokrinného systému môže spôsobiť ochorenia ako cukrovka 2. typu, keď telo dlhodobo uvoľňuje nadbytočnú glukózu. Nakoniec, oslabuje aj imunitný systém, čím sa zvyšuje náchylnosť na infekcie a choroby, vrátane zápalových ochorení a astmy.
Tu je šesť osvedčených spôsobov, ako sa so stresom vyrovnať:
1. Postaviť pevné hranice
Stanovenie hraníc medzi pracovným a osobným životom je kľúčové. Vyhraďte si čas na oddych a aktivity mimo práce. Ak to povaha práce dovoľuje, vytvorte si pravidelný rozvrh a dodržiavajte ho. Toto opatrenie je nevyhnutné pre dlhodobé zvládanie pracovného stresu a work-life balance. V dnešnom digitálnom svete je taktiež prospešné stanoviť si pravidlá ohľadom využívania pracovných technológií. Napríklad, ak si na konci pracovného dňa vypnete pracovný email alebo notifikácie, môžete si efektívnejšie odpočinúť bez rušivých vplyvov, ktoré by vám pripomínali pracovné povinnosti.
2. Nadýchnuť sa
Pravidelná relaxácia je základom. Dôležité sú techniky ako hlboké dýchanie, meditácia či joga. Hlboké dýchanie do bránice, ako radí portál Psychology Today, môže byť veľmi účinné. Nemusíte mať špeciálne vybavenie – stačí, ak si nájdete chvíľu a pri pocite tlaku začnete vedome dýchať. Tento jednoduchý krok môže zmierniť úzkosť a pomôcť zvládať vypäté situácie.
Výskumy dokazujú, že už niekoľko minút strávených vonku denne môže výrazne znížiť hladinu kortizolu – hormónu stresu, čo prispieva k celkovej pohode. Meditácia alebo techniky všímavosti (mindfulness) sú tiež účinným nástrojom na zvládanie stresu. Všímavosť pomáha človeku sústrediť sa na prítomný okamih a prijímať ho bez hodnotenia, čo vedie k lepšiemu vnímaniu vlastných emócií a myšlienok. Ak si každý deň vyhradíte aspoň päť až desať minút na tiché sedenie, kde sa sústredíte na svoj dych alebo vnútorný pokoj, môžete si postupne vybudovať schopnosť lepšie zvládať stresové situácie a reagovať na ne vyrovnanejšie.
3. Vyrozprávať sa
Podpora kolegov, priateľov alebo rodiny môže byť kľúčová. Rozhovor o tom, čo spôsobuje pracovný stres, môže odľahčiť myseľ. Ak sa necítite na osobné rozhovory, pomôže aj písanie – dať pocity na papier má oslobodzujúci účinok. Opis konkrétnych stresových momentov, či už ide o fyzické príznaky ako potenie rúk alebo bolesť brucha, je prvým krokom k riešeniu.
Dôležitou súčasťou zvládania stresu je aj prijatie podpory vo forme tzv. „buddy systému“ na pracovisku. Tento systém funguje tak, že si nájdete partnera – kolegu, s ktorým sa pravidelne stretávate a delíte sa o priebeh svojich pracovných dní. Môže ísť o vzájomnú výmenu nápadov, podporu počas náročných úloh alebo o spoločné prestávky. Takéto prepojenie môže zmierniť pocit izolácie, najmä ak práca prináša vysoké nároky a častý stres.
4. Deň sa nedá predĺžiť
Čas je limitovaný, a preto je nevyhnutné stanoviť si priority. Zameranie sa na najdôležitejšie úlohy a minimalizácia rozptyľovania vedie k lepšiemu zvládaniu pracovného zaťaženia. Ak je pracovný tím väčší, úlohy môžu byť delegované. Vytvorenie denného zoznamu úloh a ich postupné škrtanie navyše prináša uspokojenie a lepší prehľad. Pre tých, ktorí často prechádzajú z jednej úlohy na druhú, môže byť riešením technika „Pomodoro“ – krátke, intenzívne pracovné bloky s prestávkami.
5. Mentálna mapa stresu
Rovnako užitočným nástrojom je aj tzv. „mentálna mapa stresu“. Vytvorte si prehľad, kde si zaznačíte hlavné zdroje stresu a ich vplyv na váš každodenný život. Napíšte si, ktoré situácie alebo úlohy vás stresujú najviac, a priraďte k nim konkrétne emócie a reakcie, ktoré vyvolávajú. Tým získate lepší prehľad o svojich spúšťačoch stresu a môžete začať hľadať spôsoby, ako ich eliminovať alebo zvládať.
6. Nebáť sa vyhľadať odborníka
Mladé generácie, najmä mileniáli a generácia Z, otvárajú témy duševného zdravia a čoraz viac ich považujú za kľúčové. Podľa štúdie magazínu Forbes z roku 2021 až 76 percent opýtaných uviedlo aspoň jeden príznak duševného problému v súvislosti s prácou, pričom o tri roky skôr to bolo len 59 percent. Duševné zdravie úzko súvisí so stresom na pracovisku. Ak je stres každodennou realitou, je dôležité neváhať a vyhľadať pomoc odborníka. Psychológ alebo psychiater môže pomôcť zvládnuť negatívne vplyvy a dostať sa zo stresového kolotoča.
Zvládanie pracovného stresu je nevyhnutné pre zachovanie duševného aj fyzického zdravia. Starostlivosť o osobné potreby a pohodu by mala byť prioritou, aby sa pracovné vypätie nepodpísalo na celkovom zdraví.
Ďalšie dôležité správy
