Za posledných šesť mesiacov odkedy sa Rusko pokúša o okupáciu Ukrajiny, zomrelo za nevyjasnených okolností najmenej osem ruských podnikateľov a šéfov veľkých spoločností, píše pre EURACTIV zakladateľ a riaditeľ Bezpečnostného inštitútu v Belehrade Orhan Dragaš.
Prví sa objavili v 90. rokoch
Prví dolároví miliardári pochádzajúci z Ruska sa v rebríčku prestížneho časopisu Forbes objavili v roku 1997, pričom v súčasnosti ich tam je 83 a všetci do jedného patria do úzkeho okruhu oligarchov okolo ruského prezident Vladimira Putina, počas ktorého vlády všetci zbohatli. V súčasnosti má tento elitný klub príležitosť odvďačiť sa svojmu patrónovi a preukázať mu láskavosť; všetci jeho členovia sú povinní podporovať alebo aspoň nestáť v ceste realizácii jeho životného projektu, ktorým je agresia Ruska voči Ukrajine.
Dejiny Putinovho klubu sú príbehom o vzťahoch, aké vládnu v zločineckých organizáciách, nie vzťahoch medzi „obyčajným“ štátom a „obyčajnými“ kapitalistickými spoločnosťami. Prvé a zároveň najdôležitejšie stretnutie jeho členov sa konalo v Kremli v polovici roku 2000, len niekoľko mesiacov po Putinovej prvej inaugurácii. V súčasnosti už dlhoročný šéf Kremľa sa vtedy po prvý raz postavil do čela štátu, ozbrojených síl a bezpečnostných zložiek.
Vernosť nadovšetko
Na tomto stretnutí za obrovským stolom a hrubými múrmi Kremľa dospeli zúčastnení k prvej strategickej dohode o pravidlách hry, ktorými sa klub mal v budúcnosti riadiť. Putin prisľúbil, že nebude preverovať privatizačné rozhodnutia z divokých 90. rokov, keď v krajine vládol jeho predchodca Boris Jeľcin. Za to však od členov klubu požadoval vernosť. Všetci zúčastnení sa museli zaviazať, že médiá, ktoré vlastnili, a politický vplyv, ktorým disponovali, nikdy nezneužijú proti Putinovej vláde. Na tomto stretnutí došlo aj k dohode o omerte - kódexe, ktorý v tejto spoločnosti platí už viac ako 20 rokov.
Siahli im na majetok
Ďalšie stretnutie rovnakej dôležitosti a významu sa konalo 24. februára tohto roku, teda v deň, keď Rusko zaútočilo na Ukrajinu. Sála v Kremli bola plná miliardárov a ich vodca, bez ktorého by neboli tým, kým sú, ich opäť požiadal o lojálnosť. Jej cena však bola oveľa vyššia ako kedykoľvek predtým, pretože nad všetkými sa už vznášal prízrak sankcií. Ich miliardy zostali zmrazené v západných bankách a ich súkromné lietadlá, jachty a zámočky v Londýne, Nice či Toskánsku úrady konfiškovali. A cena za prejavenú oddanosť prezidentovi bola vyššia aj preto, že Putin rozpútal agresívnu vojnu proti Ukrajine aj preto, aby si splnil sen o mýtickom „ruskom svete“. A každému, komu napadlo, že by s týmto vodcovým zámerom mohol nesúhlasiť, sa dostalo dôrazného varovania, že niečo také sa nebude tolerovať.
Zabudol zatvoriť okno
Za posledných šesť mesiacov odkedy sa Rusko pokúša o okupáciu Ukrajiny, zomrelo za nevyjasnených okolností najmenej osem ruských podnikateľov a šéfov veľkých spoločností. Posledný z nich, šéf ropného gigantu Lukoil Ravil Maganov, možno nešťastnou náhodou vypadol z okna (alebo balkóna jednej moskovskej nemocnice alebo spáchal samovraždu, ako písali štátom kontrolované ruské médiá.
Alebo možno prišiel k úrazu preto, že ako jeden z mála oligarchov nemal pre ruskú vojnu na Ukrajine dobrého slova. Jeho Lukoil vyzval na ukončenie konfliktu ešte v marci, a také niečo sa neodpúšťa. Za nevyjasnených okolností zomrel v máji aj výkonný riaditeľ Lukoilu Alexander Subotin, ktorého sa ruská propagandistická mašinéria navyše pokúsila zosmiešniť, keď viaceré médiá priniesli správu, že si smrť poňho prišla po tom, čo „navštívil nejakého šamana“.
Ďalšie vraždy
Nevyjasnené zostávajú aj okolnosti úmrtia jedného z riaditeľov spoločnosti Gazprom Invest Leonida Šulmana či jedného z vrcholových manažérov plynárenského gigantu Gazprom Alexandra Ťuľjakova, ktorého našli mŕtveho v jeho garáži. Záhadou je obostretá aj smrť bývalého viceprezidenta banky Gazprom Bank Vladislava Avajeva, jeho manželky a dcéry v ich moskovskom byte.
Neobjasnená je aj vražda plynárenského podniku Novatek Sergeja Protoseňu a jeho rodiny v jeho byte v Španielsku. Takisto zostáva záhadou, prečo niekto v marci v Nižnom Novgorode dobodal na smrť majiteľa spoločnosti Medstom Vasilija Melnikova a miliardára ukrajinského pôvodu Michaila Watforda, ktorý zomrel v vo svojom byte v Anglicku.
Nič sa nevyšetrí
Je nepravdepodobné, že sa od ruských vyšetrovateľov na tento dlhý zoznam záhadných úmrtí, do ktorého môžu pribudnúť ďalšie mená, niekedy dočkáme odpovedí. Možno by nebolo márne dočkať sa odpovede len na jednu otázku, a to: Ako sa títo nešťastníci prehrešili proti kódexu vernosti, ktorý platí už dve desaťročia? Pretože v prípade smrti najmenej ôsmich špičkových manažérov z najprominentnejších ruských spoločností v priebehu šesť mesiacov trvajúcej agresie Ruska voči Ukrajine nemôže ísť o „obyčajné“ vraždy.
Niektorí členovia klubu, vediac čo ich čaká, keď pozdvihnú svoj hlas proti Putinovej vojne, radšej opustili Rusko, aj keď si boli vedomí, že ani to nemusí byť zárukou, že zostanú nažive.
Aj otec reforiem
Mediálne najznámejším je prípad Putinovho ekonomického poradcu Anatolija Čubajsa, niekdajšej pravej ruky Borisa Jeľcina, podľa mnohých otca ruskej privatizácie z 90. rokov a hlavne jedného z mála ľudí, ktorí politicky prežili prechod z Jeľcinovej do Putinovej éry. Čubajs z Moskvy utiekol mesiac po vypuknutí vojny na Ukrajine a následne bol videný v Turecku, na Cypre a v Izraeli.
Najnovšie správy o ňom hovoria, že bol v ťažkom stave pravdepodobne v dôsledku otravy hospitalizovaný v nemenovanej európskej krajine. Svoju vlasť v dôsledku ruskej agresie opustil aj viceprezident Gazprombanky ukrajinského pôvodu Ihor Volobujev, ktorý sa dokonca rozhodol, že proti Rusom pozdvihne zbraň. Od začiatku vojny sa pre útek do zahraničia rozhodli aj bývalý člen predstavenstva banky Sberbank Lev Chasis či námestník riaditeľa Aeroflotu Andrej Panov.
Ani jeden z nich nemôže byť so svojím novým životom v dobrovoľnom exile spokojný, pretože všetci vedia, pred čím utiekli. Ak by zabudli, z času na čas im to pripomenú správy z ich vlasti, keď za záhadných okolností zomrie ďalší člen „rodiny“, v ktorej platia zákony Cosy Nostry, kde vydedenci nemajú právo žiť.
Bratstvo trestá
Rameno pomsty je totiž dlhé a trpezlivé, pretože zradu treba niekedy kruto potrestať. A tí, čo zradia, musia poslúžiť aj ako odstrašujúci príklad pre tých, ktorí by sa s takouto myšlienkou niekedy v budúcnosti chceli pohrávať. Vzdorovať Rusku v jeho dobyvačných snahách nemožno len pomocou ozbrojenej obrany napadnutých krajín a území. Takýto odpor môže byť účinný len v prípade, že jeho súčasťou bude aj boj proti mafii, pretože podstata režimu v Kremli si vyžaduje protimafiánsku stratégiu a jej naplnenie konkrétnymi činmi.
Nejde len o boj proti agresívnemu štátu, ktorý nerešpektuje medzinárodné právo, ale aj proti nesmierne bohatému bratstvu, v ktorom najvyššiu hodnotu predstavujú peniaze. „Ruský svet“ je totiž len bezcennou nálepkou na trezore plnom peňazí ukradnutých v Rusku a vo zvyšku sveta. A bratstvo ich bude brániť bez ohľadu na počet obetí, ktoré po sebe zanechá, uzatvára Dragaš.
Ďalšie dôležité správy
