Európska únia aj Spojené štáty majú spoločný záujem podporovať jadrovú energetiku. Uviedol to výkonný podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič, ktorý sa vo štvrtok predpoludním zúčastnil na Austrian World Summit – medzinárodnom podujatí venovanom ochrane klímy, ktoré sa konalo vo Viedni pod záštitou zakladateľa tohto podujatia Arnolda Schwarzeneggera a rakúskeho prezidenta Alexandra Van der Bellena.
Šefčovič, ktorý je v eurokomisii zodpovedný za implementáciu Európskej zelenej dohody, potvrdil, že spolu s bývalým guvernérom Kalifornie Schwarzeneggerom sa na tomto podujatí vyjadrili v prospech jadrovej energetiky, ktorá prispieva k cieľom dekarbonizácie a znižovania emisií pri výrobe elektriny. Upozornil, že v EÚ sa v tejto súvislosti dokonca hovorí o „renesancii“ jadrovej energetiky.
Malé reaktory
„To je pozitívne vnímané aj našimi americkými partnermi, čo je dôležité, pretože naozaj ide o technológiu nízkouhlíkovú, kde máme v Európe veľmi silné know-how, a preto treba túto technológiu využívať čo najviac,“ uviedol slovenský eurokomisár.
V tejto súvislosti pripomenul, že eurokomisia pred pár mesiacmi založila Alianciu pre malé modulárne reaktory a je to technológia, na ktorej EÚ spolupracuje aj so Spojenými štátmi. Veľký pokrok hlási napríklad Francúzsko a dodal, že aj Slovensko a Česká republika majú záujem o tento typ reaktorov.
„Bude na nás, na Európskej únii, ako rýchlo dokážeme postúpiť jednak na vývoji, a potom celkovo na štandardizácii pri povoľovacích konaniach, aby tie malé modulárne reaktory boli využívané čím skôr a aby sme boli prvými ekonomikami, ktoré túto technológiu budú využívať," opísal situáciu Šefčovič.
Nízkouhlíkové technológie
Spresnil, že EÚ odhaduje zavedenie prvých takýchto reaktorov od piatich do desiatich rokov, lebo ide o komplexnú technológiu, dôležité však je, že sa v EÚ odbúralo tabu spájané s jadrovou energetikou a mnoho členských krajín uvažuje nielen o predlžení funkčnosti svojich jadrových elektrárni, ale aj ako vybudovať a spustiť nové reaktory.
„Je viacero členských krajín, ktoré majú záujem, aby sa táto technológia využívala v EÚ a tu sa zhodujeme s USA, že máme spoločný cieľ,“ vysvetlil.
Dodal, že nová Európska komisia, ktorá sa sformuje po eurovoľbách a po letných prázdninách, bude mať záujem pokračovať v týchto ambíciách, lebo boj s klimatickou zmenou sa ukazuje ako náročnejší, než sa pôvodne ukazovalo a Únia bude potrebovať všetky nízkouhlíkové technológie, ktoré budú dostupné.
„Únia v roku 2050, keď chce byť uhlíkovo neutrálna, bude potrebovať trikrát viac elektriny ako dnes, čo bez jadrovej energetiky nebude možné dosiahnuť,“ odkázal Šefčovič.