„Nový zákon oproti súčasnosti navrhuje rozšíriť možnosti na jeho regulovanie aj pre mestá a obce, a zároveň obmedzovať aj prevádzkovanie herní. Naše pripomienky boli pri jeho tvorbe zohľadnené a myslíme si, že samosprávy získajú dostatočné rozhodovacie právo,“ hovorí predseda ZMOS Michal Sýkora.
Podľa názoru ZMOS je posilnenie nástrojov na regulovanie hazardu najmä vo výherných herniach v novom zákone pre mestá a obce vyjadrené tým, že obce môžu v svojich nariadeniach okrem štátnych sviatkov zatvoriť tieto prevádzky na ďalších 12 dní v roku a pritom nové herne nesmú vznikať 200 metrov od existujúcich.
Zákonom sa zároveň zvyšuje minimálny počet prístrojov v herni z 12 na 15, čím sa vytvára tlak na znižovanie počtu súčasne povolených herní, obmedzuje sa ich prevádzka v nočných a ranných hodinách od tretej hodiny rannej do desiatej hodiny.
Za krok vpred sú podľa ZMOS aj zmeny pri povoľovaní takzvaných kvízomatov, ktoré po novom musia byť povoľované tak ako výherné prístroje.
Prezident novelu odmieta, ministerstvo ju bráni
Novelu zákona o hazardných hrách na konci minulého roka nepodpísal prezident Andrej Kiska a vrátil ju parlamentu na opätovné prerokovanie. Na pondelňajšom rokovaní parlamentného finančného výboru sa však nenašlo dostatok poslancov, ktorí by odporučili plénu schváliť právnu normu v pôvodnom znení a prelomiť tak prezidentovo veto.
A. Kiska navrhol, aby parlament pri opätovnom prerokovaní zákon neprijal ako celok. K novele má viaceré výhrady, ktoré podľa neho dokazujú chybnosť celej koncepcie zákona. Napríklad v prípade registra vylúčených osôb v taxatívnom výpočte sú podľa hlavy štátu opomenuté niektoré skupiny ohrozených osôb, chýba tiež relevantná štúdia, ktorá by dokázala presne kvantifikovať dosahy novely na tieto skupiny ľudí.
Schválený zákon tiež podľa A. Kisku nedáva samosprávam dostatočnú flexibilitu pri ochrane záujmov obyvateľov obcí pri regulácii hazardu. Argumenty prezidenta na rokovaní finančného výboru podporili niektorí opoziční poslanci.
Podľa Eduarda Hegera (OĽaNO) celkovo chýba odvaha regulovať tento sektor. „Pri hazarde musíme mať na pamäti, že isté peniaze v rozpočte chcieť nemôžeme, a to od ľudí, ktorí sú obeťou tohto systému,“ myslí si E. Heger.
Kvalifikovanejšie by sa malo podľa neho pristupovať k registru hráčov. „Povedzme si na rovinu. Koľko ľudí sa prizná, že sú notorickí hráči? K tomuto musí byť omnoho kvalifikovanejší prístup,“ tvrdí E. Heger s tým, že je potrebné odovzdať kompetencie mestám a obciam, aby mohli tento sektor oveľa kvalitnejšie regulovať.
Predseda výboru Ladislav Kamenický (Smer-SD) však vysvetlil, že podľa rezortu financií je novela v súlade s nariadením GDPR, taktiež sú vyčlenené zdroje v kapitole rezortu zdravotníctva na liečbu patologických hráčov.
Navyše sa podľa ministerstva opätovne zníži dostupnosť hazardných hier, keďže dôjde k zvýšeniu minimálneho počtu prístrojov v jednej prevádzke. Tento limit má byť stanovený na minimálne 15 kusov. L. Kamenický upozornil, že už po zvýšení minimálneho počtu prístrojov v herni z piatich na 12 kusov došlo k poklesu prevádzok o 2 600.
„Tento pokles bude zabezpečený ešte sprísňovaním na 15 kusov,“ podotkol L. Kamenický. Je však presvedčený, že o námietkach prezidenta bude relevantné rokovať v pléne parlamentu. Finančný výbor totiž neschválil uznesenie, v ktorom by odporúčal plénu prelomiť prezidentovo veto.