Rezignáciu predostrel kvôli vyšetrovaniu agentúry v súvislosti s vytláčaním migrantov na hraniciach dvadsaťsedmičky.
Hovorca Frontexu sa k odchodu Leggeriho zatiaľ nevyjadril, informáciu ale potvrdil hovorca nemeckého ministerstva vnútra. O Leggeriho odchode rokuje vedenie Frontexu tvorené zástupcami členských krajín Európskej únie a Európskej komisie.
Leggeri stojí na čele Frontexu od roku 2015. V posledných rokoch sa agentúra stala terčom kritiky kvôli tomu, že sa údajne podieľa na ilegálnom vytláčaní migrantov od hraníc, ktoré býva označované ako pushback. Podľa Politica bol Frontex tiež obvinený z rôznych pochybení a obťažovaní na pracovisku. Obvinenie už dlhšie ako rok vyšetruje Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), ktorý teraz pripravuje závery.
Výsledok rokovaní bude známy dnes
Podľa hovorkyne Európskej komisie vedenie Frontexu rokuje o „určitých problémoch" vo vnútri agentúry a výsledok rokovaní bude známy dnes popoludní. Agentúra DPA píše, že sa dá považovať za isté, že jej členovia s odchodom Leggeriho budú súhlasiť.
Agentúra Reuters uviedla, že nemecký europoslanec Erik Marquardt začiatkom marca povedal, že v zhrnutí správy OLAF sa píše o tom, že vedenie Frontexu si bolo vedomé porušovania ľudských práv, ale úmyselne o tom neinformovalo.
Dodatočné peniaze vyčlenili
Európsky parlament vlani zverejnil vlastnú správu týkajúcu sa obvinenia Frontexu súvisiaceho so zatláčaním migrantov. To sa podľa nej dialo napríklad v Egejskom mori medzi Gréckom, ktoré je členom dvadsaťsedmičky, a Tureckom.
Zatláčanie odporuje medzinárodnému humanitárnemu právu, ktoré zakazuje vracať ľudí tam, kde by ich životy mohli byť v ohrození.
Reuters pripomína, že členské štáty Európskej únie vyčlenili pre Frontex dodatočné peniaze a posilnili jeho právomoci po migračnej kríze z roku 2015. Do EÚ vtedy dorazil viac ako milión Sýrčanov.
