Zvláštne sú aj ďalšie okolnosti výberu Paywellu. Napríklad to, že spoločnosť vznikla v stredu 30. októbra 2013, teda len 34 hodín pred deadlinom na podanie prihlášok do tendra. Skutočný majiteľ Paywellu sa oficiálne nedá dohľadať, keďže spoločnosť je formálne vlastnená schránkovou firmou na Cypre. Aj tieto informácie vyprovokovali štyridsaťšesť opozičných poslancov a podali návrh na odvolanie ministra dopravy Jána Počiatka (Smer-SD). Tender bude na podnet samého J. Počiatka prešetrovať aj Úrad pre verejné obstarávanie.
TREND.sk sa preto pozrel, čo všetko je na tejto zákazke čudné.
Ako sa to celé začalo
Aby sa dali pochopiť všetky pochybnosti o výbere Paywellu, treba sa najprv vrátiť do histórie. V roku 2008 vyhrala spoločnosť SkyToll s najdrahšou ponukou tender na dodávku a prevádzku mýta, pretože Národná diaľničná spoločnosť (NDS) všetky lacnejšie ponuky zo súťaže škrtla.
Zmluva na mýtny systém sa podpísala 13. januára 2009 a presne o štyri mesiace neskôr Európska komisia poslala vláde Roberta Fica (Smer-SD) žiadosť o vysvetlenie mýtneho tendra. V liste naznačuje, že NDS škrtala lacnejšie ponuky neoprávnene. Platby mýta zatiaľ nespomína.
O desať mesiacov neskôr, 22. marca 2010, prichádza na Slovensko druhá výzva. Komisia žiada ďalšie podrobnosti o mýtnom tendri, vôbec prvýkrát sa tu spomína meno dovtedy neznámej spoločnosti Fleetpay. Ide o spoločnosť, ktorá pre SkyToll spracováva platby mýta palivovými kartami. Podľa komisie si mala do roku 2022 odkrojiť zo zaplateného mýta vyše 143 miliónov eur.
V októbri 2010 Európska komisia vznáša voči Slovensku obvinenia za mýtny tender. Okrem neférového škrtania lacnejších ponúk nám vyčíta, že na mýto je nepriamo prilepená spoločnosť Fleetpay. Slovensko totiž nemá s touto spoločnosťou žiaden zmluvný vzťah, platby mýta palivovými kartami si objednalo priamo v SkyTolle. A ten bez tendra zveril ich spracovávanie Fleetpayu.
Slovensko argumentovalo, že prijímaním palivových kariet pri platení mýta chcelo vyjsť v ústrety aktuálnym požiadavkám dopravcov. Tie sa vraj objavili až po podpise zmluvy na prevádzku mýtneho systému a preto nebola táto služba súčasťou pôvodného mýtneho tendra. Komisia neustúpila. Objednanie platieb mýta v SkyTolle dodnes považuje za „podstatnú zmenu pôvodnej rovnováhy zmluvy [na prevádzku mýtneho systému]“.
Inak povedané, SkyToll si mohol podľa komisie bez akéhokoľvek tendra prilepšiť počas trinástich rokov až o 143 miliónov eur. Okrem toho, keby Smer-SD už pri vypisovaní mýtneho tendra povedal, že chce aj platby mýta palivovými kartami, mohlo to mať vplyv na počet uchádzačov aj cenu.
Slovensko síce nikdy nepriznalo vinu, no aby sa vyhlo pokute, prisľúbilo odstrihnutie Fleetpayu od mýta a súťaž na nového dodávateľa, ktorý bude riešiť platby mýta palivovými kartami. Naši politici navrhli aj iné riešenie, a to, že by Fleetpay v mýte ostal, ale zmluvu s ním by prevzal na seba priamo štát (str. 5 v tomto dokumente).
Európska komisia trvala na novej transparentnej súťaži. V auguste 2013 nám vyšetrovatelia Európskej komisie napísali, že pokiaľ sa skutočne podarí Fleetpay odstrihnúť od mýta najneskôr na jeseň 2014, navrhnú kolégiu komisárov (najvyššie vedenie Európskej komisie, tvorené jednotlivými eurokomisármi) uzatvoriť vyšetrovanie bez trestu.
Autodopravcovia si vybavujú palubné mýtne jednotky. Zdroj: SITA
1. Museli poznať správnych ľudí
Prísľub nového tendra sa začal napĺňať 2. októbra 2013, keď Národná diaľničná spoločnosť vyhlásila verejné obstarávanie na zabezpečenie platieb mýta palivovými kartami. I keď slovenskí politici Európskej komisie tvrdili, že predpokladaných 143 miliónov eur z poplatkov za výber mýta počas trvania zmluvy je za túto službu nerealisticky vysoká suma (str. 8 v tomto dokumente), sama NDS odhadla hodnotu zákazky len o čosi nižšie: na 135,5 milióna eur.
Podmienky súťaže sú prvé otázniky vzbudzujúce miesto príbehu o Paywelle. Uchádzač totiž musel NDS doniesť referenciu, že má aspoň dvojročnú skúsenosť so spracovávaním platieb palivovými kartami (alebo s podobným projektom) a to aspoň v objeme 100 miliónov eur ročne. NDS zároveň žiadala, aby uchádzač do tendra doniesol zmluvy s aspoň piatimi vydavateľmi palivových kariet.
„Prečo by sa platby palivovými kartami mali líšiť od platieb bankovými kartami a prečo práve päť vydavateľov?“ pýta sa na blogu podpredseda politickej strany Nova a bývalý bankár Marcel Klimek. Na nastavenie tendra upozorňoval ako prvý ešte začiatkom marca. Súťaži vyčítal, že je vraj našitá na spoločnosť Fleetpay a diskriminuje banky, ktoré majú so spracovávaním platieb kartami najväčšie skúsenosti.
Spoločnosť Paywell v súťaži uspela. Aj vďaka tomu, že si zabezpečila technické referencie od spoločnosti Fleetpay - od firmy, ktorá zas skúsenosti s palivovými kartami získala vďaka slovenskému mýtnemu systému. Nedá sa preto vylúčiť, že platby mýta palivovými kartami bude aj naďalej riešiť Fleetpay a sľubovaná zmena dodávateľa prebehne len „papierovo“.
V tendri bola popri Paywelle aj spoločnosť Kedros, ktorá je personálne prepojená s Fleetpayom.
Napak, žiadna banka sa o zákazu neuchádzala. Prečo? „Pretože vieme zabezpečiť len prijímanie platobných kariet, ktoré vydávajú spoločnosti Visa, MasterCard, Diners, Discover, JCB a American Express, momentálne nevieme zabezpečiť platby palivovými kartami vydávanými napríklad spoločnosťami Slovnaft, CCS, Routex, OMV, euroShell, Agip a podobne,“ odpovedá pre TREND.sk Zuzana Povodová z Tatra banky.
Totožné vysvetlenie poskytla aj Všeobecná úverová banka (VÚB). „Zatiaľ nemáme vybudované podmienky pre oblasť spracovávania palivových kariet, ktoré sú autorizované a zúčtované mimo systémov kartových spoločností,“ vysvetlila hovorkyňa VÚB Alena Walterová s dôvetkom, že takéto rozšírenie v budúcnosti nevylučujú.
Keby sa aj niektorá z bánk narýchlo dohodla s vydavateľmi palivových kariet, pripojila sa na ich systém zúčtovania platieb, stále by sa museli dohodnúť na získaní technickej referencie od Fleetpayu, alebo risknúť, že NDS uzná aj ich skúsenosť so spracovávaním transakcií cez „obyčajnú“ Visu alebo MasterCard.
Bývalý bankár M. Klimek sa napriek tomu bankám čuduje. „Mali ísť do súťaže, podať námietky voči nezmyselne nastaveným súťažným podmienkam a ponúknuť akúkoľvek zmysluplnú odplatu, či by už išlo o 0,6 alebo 1,5 percenta z transakcie. Čokoľvek by bolo pre občanov štyri- až desaťkrát lepšie ako vyše 6-percentná marža pre Paywell,“ myslí si M. Klimek a zdôrazňuje, že tender ponúkal pre banky priestor na vytvorenie veľmi slušného zisku.
TREND.sk oslovil okrem Tatra banky a VÚB aj ČSOB a Slovenskú sporiteľňu. Sporiteľňa odmietla tému komentovať, ČSOB nevysvetlila, prečo to tendra nešla, odkázala len, že išlo o jej obchodné rozhodnutie. Minister dopravy J. Počiatek tvrdí, že súťaž o zákazku prebehla štandardne. „Banky sa vyjadrili, že by splnili kritériá, ale rozhodli sa do súťaže nevstúpiť,“ povedal minulý týždeň.
2. Koľkonásobné predraženie?
S bankami nepriamo súvisí aj druhý otáznik v príbehu o Paywelle. Keď platíte Visou alebo MasterCard za potraviny, oblečenie alebo lístky do kina, zo zaplatenej sumy si časť peňazí strhne banka. Zákazník to nevidí pretože je to dohoda banky a obchodníka. Poplatky sú rôzne, závisia najmä od veľkosti obratu, zhruba od 0,6 do 1,7 percenta z transakcie. Platí tu nepriama úmera; čím väčší obrat, tým nižšie poplatky.
Palivová karta je rovnakou platobnou kartou ako bežná Visa či MasterCard, akurát ju nevydáva „tradičná“ kartová spoločnosť, ale spravidla sieť čerpacích staníc (Slovnaft, Agip, euroShell) alebo iné spoločnosti (CCS, Routex).
Spomínaný poplatok z transakcie víťaz tendra Paywell nastavil pri svojej palivovej karte na takú výšku, akoby nešlo o obyčajnú platobnú kartu. V tendri spoločnosť uspela s poplatkom 6,75 percenta z každej transakcie bez dane z pridanej hodnoty. Deväť dní po podpise zmluvy zverejnila NDS dodatok, ktorým sa poplatok znížil na 6,15 percenta z každej transakcie. Znamená to, že z každých sto eur zaplateného mýta si Paywell zoberie 6,15 eura.
Prečo sa cena menila tak rýchlo po podpise zmluvy? „Pretože NDS tiež vyhodnotila, že tá cena nie je taká, ako očakávala. Vstúpila do rokovaní s víťazom a tlačila naňho, aby znížil cenu. Nakoniec sa to podarilo,“ vysvetlil J. Počiatek v rozhovore pre Sme. Tržby Paywellu sa týmto úskokom znížia počas trinástich rokov o vyše 10 miliónov eur. Nevedno, čo firmu motivovalo, aby sa takejto sumy dobrovoľne vzdala, najmä v čase, keď mala podpísanú zmluvu na poplatok 6,75 eura zo sto eur mýta.
Aj suma 6,15 eura zo sto eur mýta je len o málo nižšia, než suma, ktorú si zrejme dosiaľ účtoval Fleetpay, ktorý riešil platby mýta cez palivové karty od spustenia mýtneho systému na Slovensku. Opoziční poslanci tvrdia, že táto firma si účtovala 6,72 percenta bez dane z každej transakcie. Percento zverejnili poslanci v návrhu na odvolanie J. Počiatka.
Údaj zodpovedá aj tržbám spoločnosti Fleetpay. Podľa analytického webu Finstat.sk Fleetpay predvlani zinkasoval 7,5 milióna eur, čo je zhruba 6,81 percenta z vybratého mýta cez palivové karty v tom roku (110,79 mil. eur). V roku 2011 si podľa tohto prepočtu ukrojil Fleetpay z mýta 6,72 percenta.
Pokiaľ by teda Paywell taxu neznížil, z každých sto eur mýta zaplatených palivovou kartou by si bral dokonca o tri centy viac ako Fleetpay.
Na porovnanie, Slovenská sporiteľňa dáva malým podnikateľom terminál s poplatkom 1,5 percenta z každej transakcie (pri karte Visa). Poplatok, ktorý má dostať Paywell, je viac než štyrikrát vyšší. M. Klimek pripomína, že do úvahy treba brať aj miliónové obraty v mýtnom systéme, ktoré sú na úrovni ročných tržieb sietí obchodov ako dm drogerie markt alebo bauMax. „S týmito parametrami by mohla banka ponúknuť poplatok na úrovni 0,60 až 0,75 percenta,“ tvrdí bývalý bankár.
Paywell si za osem rokov môže ukrojiť z mýta 66,3 milióna eur, zmluva má navyše opciu na ďalších päť rokov. Pokiaľ by sa uplatnila a obrat mýta cez palivové karty by rástol rovnakým tempom, s akým zmluva počíta do roku 2022, za dodatočných päť rokov by si ukrojil ďalších 44,2 milióna eur. Celkovo by tak z mýta mohla firma za trinásť rokov zinkasovať vyše 110,5 milióna eur.
V skutočnosti môže byť obrat firmy ešte o ďalších 20 miliónov eur vyšší, pretože zmluva má aj ďalšie opcie. NDS si totiž môže, ale nemusí, dodatočne objednať napríklad prevádzku služby dobíjania mýtneho účtu cez mobil alebo prevody neprejazdené mýtneho naspäť na palivovú kartu.
Poštová banka Zdroj: SITA
3. Kancelária so žraločou stopou
Otáznik v kauze Paywell vzbudzuje napokon aj to, že táto spoločnosť bola založená 25. októbra 2013, teda päť dní pred termínom na podanie prihlášok do tendra. Zapísaná do obchodného registra bola len 34 hodín pred deadlinom.
Na slovenské pomery nejde o nič zriedkavé. Transparency International si v najnovšej analýze obstarávaní všíma, že za ostatných päť rokov pri stotine tendrov vyhrali spoločnosti, ktoré boli založené až po dátume ohlásenia obstarávania, teda pár dní či týždňov pred deadlinom na podanie prihlášok. Spolu ide podľa Transparency o vyše tristo firiem, ktoré takto vyhrali.
A ako to už často býva, v prípade narýchlo založených firiem vládnu aj mnohé nejasnosti okolo vlastníckej štruktúry. Jediným akcionárom Paywellu je alternatívny poštový operátor Cromwell, ktorý tlačí a doručuje napríklad faktúry pre mobilných operátorov alebo výpisy z kreditných kariet pre banky a pôžičkové spoločnosti. Jediným akcionárom Cromwellu je bratislavská akciová spoločnosť SVK Distribution. A tam sa vyhľadateľná stopa končí, keďže jediným akcionárom spoločnosti SVK Distribution je spoločnosť Evock Limited z Cypru.
Ako oficiálne sídlo si udáva kanceláriu č. 102 v nikózijskej budove Savvides Center na ulici Akropoleos č. 59-61. V rovnakej kancelárii sídlili alebo ešte sídlia firmy, ktoré patrili alebo patria do sféry vplyvu investičnej skupiny J&T alebo podnikateľa Maria Hoffmanna (o kancelárii č. 102 si prečítate aj v najnovšom TREND 48/2014). Na tejto adrese v Nikózii sídli aj spoločnosť Doreen Management, ktorá dodnes nepriamo vlastní menší podiel v mýtnej spoločnosti SkyToll.
Žralokov spojil TREND s majiteľmi Paywellu už predvlani (TREND 7/2012). Matka Paywellu, spoločnosť Cromwell, má dodnes založenú takmer celú svoju technológiu v prospech Poštovej banky, ktorú M. Hoffmann predal J&T. Úver sa od roku 2011 postupne zvyšoval, údaj z októbra 2014 hovorí o tom, že by malo ísť 13,25 milióna eur.
Úvery od Poštovej banky využíva podľa registra záložných práv aj spoločnosť SVK Distribution. V roku 2011, len dva mesiace po založení, si SVK Distribution požičala 18,6 milióna eur na desať rokov. Spoločnosť za záväzok ručí všetkými svojimi pohľadávkami. Predvlani Poštová banka navŕšila úver o 3,5 milióna na celkových 22,1 milióna eur.
J&T poprela, že by vlastnila Cromwell, a teda nepriamo aj Paywell. Ako majiteľ sa pred dvomi týždňami prihlásil predseda predstavenstva Cromwellu Petr Sucharda. Do roku 2010 bol členom predstavenstva Poštovej banky, čo bolo ešte v čase, keď ju ovládal podnikateľ M. Hoffmann.
„Majiteľom [Evock Limited] som ja osobne. Na Cypre mám spoločnosti registrované hlavne z dôvodu ochrany investícií a anonymity vlastníctva. To druhé sa, bohužiaľ, v posledných dňoch ukazuje ako zbytočné,“ povedal P. Sucharda agentúre SITA.
S anonymitou to však až také zlé nebude - v cyperskom obchodnom registri je spoločnosť Evock Limited písaná na správcovskú spoločnosť Berg Nominees Limited. Tú cez ďalšiu schránku vlastnia Evripidis a Michael Chatzinestorosovci.
Správcovskú spoločnosť Berg Nominees využil predvlani aj podnikateľ Michal Holík, keď za asistencie J&T kúpil obchodné siete Terno a Moja Samoška. M. Holík, ktorý v minulosti manažoval pre J&T viaceré projekty vrátane Poštovej banky, si nechal cez Berg Nominees založiť cyperskú schránku Condorum, na ktorú sú dnes siete Terno a Moja Samoška písané.
Obchodný podiel cyperskej spoločnosti Condorum v Mojej Samoške je už tri roky založený v prospech Poštovej banky. Za Berg Nominees sa schovávali aj neznámi investori, keď v roku 2011 predali satelitnú službu Skylink luxemburskej telekomunikačnej skupine M7 Group. Pri predaji im vtedy podľa denníka Sme asistovala J&T.
Všetky dokumenty, ktoré zverejňujeme v tomto článku a ktoré súvisia s vyšetrovaním mýtneho tendra Európskou komisiou, zverejnila Európska komisia na žiadosť redakcie TRENDU podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001. Mýtnu zmluvu z 13. januára 2013 zverejnila Národná diaľničná spoločnosť, môžete si ju stiahnuť tu (súbor má 22 megabajtov).
