Nemecký kancelár Olaf Scholz dal v súčasnej energetickej kríze prednosť záujmom Nemecka pred prioritami EÚ. To postavilo predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú do nezávideniahodnej situácie, keďže dvaja z jej eurokomisárov začali otvorene kritizovať tento berlínsky „faul“, píše Politico.
Peňažná injekcia
Scholz doma čelí silnému tlaku zo strany priemyslu a spotrebiteľov. V nedeľu sa v spolkovej krajine Dolné Sasko konajú regionálne voľby, a tak musí kancelár myslieť aj na spokojnosť voličov.
Rozhodol sa preto energetickú krízu riešiť na vlastnú päsť a do nemeckej ekonomiky chce naliať až 200-milárd eur, ktoré majú pomôcť zmierniť následky prudko rastúcich cien energií.
Táto obrovská peňažná injekcia však narazila na protest francúzskeho eurokomisára Thierryho Bretona a talianskeho eurokomisára Paola Gentiloniho. Von der Leyenová sa teraz ocitla v pozícii, keď sa musí dištancovať od zástupcov druhej a tretej najväčšej ekonomiky bloku.
Eurokomisári by sa totižto nemali správať ako vyslanci svojich domovských krajín, no Breton a Gentiloni aj napriek tomu dokonalo odrážajú argumenty ozývajúce sa z Paríža a Ríma.
Strojca krízy
Podstatou francúzsko-talianskej sťažnosti je argument, že Berlín svojím krokom naruší spoločný trh EÚ tým, že štátom financované nemecké spoločnosti vďaka nemu získajú oproti svojim rivalom nespravodlivú výhodu.
To je vodou na mlyn kritikom, ktorí tvrdia, že strojcom súčasnej energetickej krízy je Nemecko, ktoré má na svedomí vytvorenie závislosti od moskovského monopolu na vývoz plynu Gazprom.
Gentiloni a Breton iba pár dní pred samitom európskych lídrov v Prahe vyjadrili svoj názor v komentároch pre viaceré noviny. Volali v nich po „spoločných nástrojoch na európskej úrovni“. Zdá sa, že tým majú na mysli úvery, za ktoré by štáty ručili spoločne tak, ako tomu bolo počas pandémie koronavírusu.
Hovorca Európskej komisie na margo komentárov objasnil, že ide o osobnú iniciatívu príslušných eurokomisárov a nevyjadrujú názor Komisie.
Scholz sa bráni
Nad nemeckým návrhom začína nesúhlasne krútiť hlavou čoraz viac krajín EÚ a tak sa Scholz v utorok postavil na vzdor.
Počas tlačovej konferencie s holandským premiérom Markom Ruttem návrh obhajoval s tým, že ide o „veľmi vyvážený, veľmi inteligentný a veľmi rozhodný balík“.
Dodal, že nie všetci si hneď možno uvedomili, že spomínaných 200-miliárd eur nebude prerozdelených iba tento rok ale aj v rokoch 2023 a 2024. Scholz poukázal na to, že jeho krajina musí pomôcť aj takým veľkým energetickým spoločnostiam, akou je Uniper.
Viacero predstaviteľov politickej scény si myslí, že iniciatíva dvoch eurokomisárov by mohla byť pokusom o spustenie konverzácie o reakcii EÚ na krízu a taktikou, ktorá má pomôcť vyvinúť tlak na Nemecko, aby podporilo strop na ceny plynu. Túto myšlienku sa snaží už mesiace presadiť najmä Taliansko.
Ďalšie dôležité správy
