Premiéri krajín Vyšehradskej štvorky (V4) sa v utorok na samite v Prahe zhodli, že ruská agresia proti Ukrajine je hrubým porušením medzinárodného práva a Ukrajina potrebuje pomoc, do ktorej sa majú naďalej zapájať všetky štyri krajiny. Rozdiel je len vo forme pomoci. Po rokovaní to povedal český premiér Petr Fiala. Diskusia podľa neho nebola ľahká.

Rokovanie bolo podľa Fialu veľmi dlhé, neľahké, ale otvorené a vecné. Zdôraznil, že medzi názormi lídrov a postojmi jednotlivých krajín sú rozdiely, ktoré sa nezmenili. "Nie je potrebné skrývať, že medzi nami existujú výrazné rozdiely," povedal s tým, že Česko a Poľsko sa chcú naďalej podieľať aj na vojenskej pomoci Ukrajine, zatiaľ čo Slovensko a Maďarsko tento postoj nezdieľajú. Sú však podľa neho pripravené podieľať sa na pomoci finančne či humanitárne.

Český premiér tiež reagoval na otázku, či má V4 ešte budúcnosť. „Je to určite trošku iná inštitúcia, než aká bola pred ruskou agresiou na Ukrajine. Tak to jednoducho je... Ale som rád, že možno aj vďaka našej komunikácii sa darí dosahovať na európskej úrovni spoločné riešenia a jednotný postoj k podpore Ukrajiny a odsúdeniu ruskej agresie,“ vysvetlil Fiala.

Politici sa podľa neho dokázali zhodnúť na spolupráci v poľnohospodárstve (napríklad v otázke zmeny Európskej zelenej dohody) či v energiách. Všetky štyri krajiny podľa neho zdieľajú presvedčenie o potrebe rozvoja jadrovej energie a užšieho vzájomného energetického prepojenia. Spolupracovať by tiež podľa neho mohli v boji s nelegálnou migráciou. „Všetci sa domnievame, že v túto chvíľu nie je dobré zasahovať do zakladajúcich zmlúv EÚ, a je potrebné pracovať na pôdoryse, aký teraz máme,“ doplnil ďalšiu zhodu Fiala.

 Predseda poľskej vlády Donald Tusk zdôraznil, že štáty V4 spája história, vzájomná solidarita aj európske hodnoty. Vyjadril však obavy o budúcnosť zoskupenia, ktorému bude od júla predsedať. Maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi v súvislosti s ruskou agresiou na Ukrajine pripomenul jeho prejav z roku 1989. V ňom Orbán povedal, že by chcel vládu, ktorá dosiahne odchod sovietskych vojakov z Maďarska, poznamenal Tusk.

Ďalšie dôležité správy

Na snímke poslanec Národnej rady (NR) SR  Branislav Gröhling (SaS) počas 9. schôdze parlamentu v Bratislave 8. februára 2024. FOTO TASR - Jaroslav Novák
Neprehliadnite

Zvolanie bezpečnostnej rady je cynická snaha Fica prekryť nepopulárne témy, tvrdí SaS