Kofeín, hlavná zložka kávy, je známy tým, že stimuluje centrálny nervový systém. Blokuje adenozínové receptory v mozgu, čím znižuje pocit únavy a zvyšuje bdelosť. Menej známe je, že kofeín z kávy povzbudzuje miliardy „priateľských mikróbov“ v tráviacom systéme.
Podľa rastúceho počtu výskumov existujú dôkazy, že espresso môže pozitívne ovplyvniť mikrobióm – črevné baktérie – čo vedie k zlepšeniu celkového zdravia a dokonca k dlhšiemu životu.
Črevný mikrobióm tvoria rôzne druhy „dobrých“ baktérií, ktoré spoločne aj jednotlivo prispievajú k lepšiemu zdraviu. Ukazuje sa, že tieto mikróby sú prospešné pre naše metabolické zdravie, reguláciu hmotnosti a duševné zdravie. Káva obsahuje niekoľko zlúčenín, ktoré pôsobia ako prebiotiká – teda látky, ktoré vyživujú prospešné probiotické baktérie tým, že im poskytujú potrebné živiny na rast a fungovanie.
Najefektívnejšie cvičenia na spaľovanie kalórií podľa odborníkov
Vplyv kávy na črevnú flóru je dvojaký. Po prvé, samotný kofeín pôsobí ako stimulant a zvyšuje počet prospešných baktérií v črevách. Štúdia z roku 2023, uverejnená v časopise Nutrients, skúmala vzťah medzi kofeínom, konzumáciou kávy a mikrobiómom hrubého čreva.
Výsledky ukázali, že bohatstvo mikrobiómu bolo vyššie u pravidelných konzumentov kávy, ktorí mali zvýšený počet užitočných baktérií Alistipes a Faecalibacterium, o ktorých sa predpokladá, že majú preventívne účinky proti fibróze pečene a kardiovaskulárnym ochoreniam, a zároveň mali nižší počet škodlivých baktérií Erysipelatoclostridium, ktoré spôsobujú črevné problémy.
Okrem kofeínu káva obsahuje aj rastlinné zlúčeniny nazývané polyfenoly, ktoré sa prirodzene vyskytujú v potravinách rastlinného pôvodu, ako je ovocie, zelenina, bylinky, korenie, čaj, tmavá čokoláda a víno. Polyfenoly pôsobia ako protizápalové antioxidanty a môžu pomôcť znížiť riziko vzniku rakoviny tým, že neutralizujú škodlivé voľné radikály – chemické látky, ktoré poškodzujú bunky.
Jedným z kľúčových polyfenolov v káve je kyselina chlorogénová. Štúdia z roku 2020, publikovaná v časopise Experimental and Clinical Sciences, ukázala, že pacienti, ktorí konzumovali kávu bohatú na kyselinu chlorogénovú, znížili riziko cukrovky 2. typu a nealkoholovej mastnej choroby pečene, a dokonca schudli. Vedci dospeli k záveru, že tieto výsledky súvisia so zvýšením počtu črevných bifidobaktérií, ktoré patria medzi „dobré baktérie“.
Akú kávu (ne)piť
Pre najefektívnejšie využitie blahodarných účinkov kávy sa odborníci zhodujú, že espresso je lepšia voľba ako nápoje ako cappuccino, latte alebo flat white. Pridaním veľkého množstva smotany alebo cukru sa káva premení na dezert, čo naruší hladinu cukru v krvi a neguje jej pozitívne účinky.
Hlavným problémom pri modernej konzumácii kávy sú niektoré z týchto nápojov, ktoré poskytujú viac kalórií ako malé jedlo ale bez väčšej výživovej hodnoty.
Štúdie naznačujú, že instantná káva môže obsahovať ešte viac polyfenolov a minerálov než mletá káva. Na druhej strane však obsahuje až o 100 percent viac chemickej látky nazývanej akrylamid. Náhradky kávy môžu obsahovať dokonca až o 300 percent viac akrylamidu. Táto chemikália sa tvorí v káve počas praženia a jej nadmerná expozícia môže zvyšovať riziko poškodenia nervov a rakoviny.
Dva hlavné druhy kávových zŕn sú arabika a robusta. Svetlejšie pražené zrná Robusty majú vyšší obsah antioxidantov v porovnaní s arabikou. Arabika je charakteristická jemnou kyslou chuťou s tónmi ovocia, čokolády a korenín. Naopak, robusta má horkejšiu a zemitejšiu chuť, ktorá môže pripomínať spálené pneumatiky.
V 100 gramoch arabiky sa nachádza približne 1 až 1,5 gramu kofeínu, zatiaľ čo robusta obsahuje vyšší podiel – približne 2,7 gramu. Nižší obsah kofeínu v Arabike prispieva k jej jemnejšej a komplexnejšej chuti. Okrem toho arabika obsahuje približne o 60 percent viac tukov a takmer dvojnásobné množstvo cukrov v porovnaní s robustou.
Hoci káva ponúka mnohé benefity, nie každý ju dokáže efektívne metabolizovať. Maximálne odporúčané množstvo kofeínu je 400 mg denne. Príjem nad 600 mg môže viesť k nespavosti a zvýšenému krvnému tlaku. To znamená, že maximálne odporúčané množstvo kofeínu zodpovedá približne piatim až šiestim šálkam espressa denne.
Nedávna štúdia skúmajúca storočných starcov žijúcich v európskych „modrých zónach dlhovekosti,“ ako sú Sardínia a Ikaria v Grécku, odhalila, že takmer všetci pili dve až štyri kávy denne.
