Na dekarbonizáciu oceliarskeho priemyslu v EÚ nie sú potrebné len finančné zdroje, ale aj dostatok času. Na výrobu zelenej ocele do roku 2050 je potrebných až 400 terawatthodín (TWh) elektrickej energie ročne. Uviedol to v stredu prezident Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Miroslav Kiraľvarga na konferencii o budúcnosti priemyslu v EÚ.
Európske združenie výrobcov ocele (Eurofer) podľa neho eviduje 60 projektov, ktoré by mali byť realizované pred rokom 2030. Ich cieľom je znížiť emisie skleníkových plynov o jednu tretinu doterajších priamych a nepriamych emisií. „Na to je potrebných vyše 80 miliárd eur. Potrebujeme zvýšiť spotrebu elektrickej energie zo 75 TWh ročne na 165 TWh ročne do roku 2030. Na to potrebujeme zelené zdroje energie,“ priblížil Kiraľvarga.
EÚ je podľa neho vysoko nekonkurencieschopná, pokiaľ ide o cenu elektrickej energie. Náklady európskych výrobcov cementu či ocele sú oveľa vyššie ako u konkurentov mimo EÚ. „Respondenti prieskumu Európskej centrálnej banky uvádzajú, že relokácia výroby mimo Európy bude v najbližších piatich rokoch väčšia ako za posledných päť rokov,“ priblížil.
Výrobu skôr sústreďujú podľa neho na miestach, kde majú finálnych odberateľov alebo geopolitickú blízkosť. Dôležitými faktormi pre rozhodnutie o relokácii prevádzky mimo EÚ sú dopyt a nákladové faktory, ako náklady na energiu a pracovnú silu, či nedostatok pracovníkov.
Mnohé súčasné legislatívne rámce podľa prezidenta RÚZ dusia priemyselnú výrobu v Európe. „Oceliarsky priemysel má hlboký vplyv na celý odberateľský reťazec. Akákoľvek zmena, ktorá by mala negatívny dosah, by ovplyvnila celý reťazec,“ uzavrel Kiraľvarga.
Ďalšie dôležité správy
