Podľa návrhu zákona sa môže o jeden hektár pôdy na ruskom Ďalekom východe uchádzať každý občan. Ľudia sa budú môcť v prípade záujmu registrovať prostredníctvom internetu, kde by mali žiadosť o pozemok vybaviť do 30 dní.
Darované pozemky by sa dali využívať ako malé farmárske a poľnohospodárske usadlosti, v prípade zalesnených území je možné aj podnikať s drevom.
Cudzinci si neškrtnú
Ak by sa chcel uchádzač stať oficiálnym vlastníkom pozemku, musí sa oň starať minimálne päť rokov. Po piatich rokoch (a oficiálnom získaní vlastníctva) môže pozemok hoci aj predať, píše webový portál The Siberian Times.
Ponuka neplatí pre cudzincov, žiadateľ musí byť ruským občanom. Ministerstvo, ktoré návrh zákona vydalo, taktiež spresňuje aj ďalšie obmedzenia. Darovaný pozemok s rozlohou 100 krát 100 metrov sa musí nachádzať viac ako 20 kilometrov od najväčších miest a viac ako 10 kilometrov od mesta, ktorého počet obyvateľov je viac ako 50-tisíc.
Ak úrady zistia, že súčasný „nájomník“ pozemok nepoužíva, skonfiškujú ho. To isté platí aj v prípade, ak sa zistí, že na pozemku vykonáva nelegálnu či protizákonnú činnosť. Úrady môžu žiadosť zamietnuť aj vtedy, ak by pozemok zasahoval do chráneného územia.
Príchod miliónov
„Dotácia vo forme pozemku zdarma má silný potenciál pre rozvoj východných teritórií a ponúka príležitosť radikálne, takmer šesťnásobne, zvýšiť populáciu na Ďalekom východe zo 6,4 milióna na 36 miliónov ľudí,“ povedal pre The Siberian Times Alexander Galuška, minister zodpovedný za rozvoj ruského Ďalekého východu.
Prijať ponuku a odsťahovať sa na Ďaleký východ je ochotných približne 30 miliónov Rusov, najmä mladých, tvrdí prieskum verejnej mienky, ktorý vykonala ruská agentúra VTsIOM. Viac ako štvrtina opýtaných uviedla, že takto získaný pozemok by využila na vytvorenie individuálnej sebestačnej domácnosti. Devätnásť percent opýtaných by to risklo s farmárčením a menšiemu počtu ľudí (16 percent) by stačilo vedomie, že zmenili bydlisko.
Návrh zákona verejne podporil aj ruský prezident Vladimir Putin. Ak by prešiel záverečným schválením v Moskve, predpokladá sa, že uchádzači môžu začať posielať žiadosti už v januári 2016. Program by mal byť v platnosti ďalších 19 rokov.
Pesimistický pohľad na deravý návrh
Už po prvom uverejnení programu sa ruská verejnosť domnieva, že zákon ponúka špekulantom a podvodníkom viacero možností, ako tento zaľudňovací program zneužiť. Skeptici pripomínajú najmä obdobie privatizácie starého sovietskeho priemyslu v 90. rokoch minulého storočia, keď si podiely z majetku rýchlo našli cestu iba k niekoľkým magnátom.
Vznikajú obavy, že sa situácia zopakuje alebo že väčšina pozemkov nakoniec po následnom predaji skončí v rukách Číňanov. Obavy sa môžu potvrdiť najmä po tom, čo čínska banka oznámila plány na päťmiliardovú investíciu do projektov v spomínanom regióne, informuje portál China Daily.
Ako pre ruskú spravodajskú sieť RT vysvetľujú analytici, v súčasnej podobe má zákon viacero právnych aj praktických medzier. Prekážky sa týkajú najmä „prerodu“ lesnej oblasti a s ňou spojené účely, päťročnej skúšobnej doby, ktorej podmienky nie sú celkom jasné, či zneužívania nehnuteľnosti ako zábezpeku na úver.
Istý bloger zasa ľudí varoval, že pre ruský Ďaleký východ sú typické „vysoké ceny, tisíce komárov a iného hmyzu, ktorý ste ešte nikde inde nevideli“.
Francúzsky výpredaj
Nezáujem bývať v určitej lokalite nerieši len Rusko. Podobný problém, hoci v menšom meradle, riešila aj francúzska obec Champ du Boult v Normandii v prímorskej oblasti Calvados. Tamojší starosta Patrick Madeleine však pristúpil k menej radikálnemu spôsobu.
Podľa starostu trpela obec akútnym nedostatkom obyvateľstva. Oficiálne údaje hovorili o 388 ľuďoch. Za posledných osem rokov predávala obec pozemky po 12 eur za štvorcový meter. Za celý čas však mali len dvoch potenciálnych uchádzačov. Napokon však z predaja nič nebolo, opísal situáciu.
Aby prilákala ďalších, začala obec ponúkať jeden štvorcový meter stavebného pozemku za jedno euro . Parcely s rozlohou 900 až tisíc štvorcových metrov by tak potenciálneho kupca nevyšli viac ako tisíc eur. Ponuka sa vďaka médiám rýchlo rozšírila.
Radnicu po vyhlásení okamžite zaplavili otázkami a žiadosťami z Veľkej Británie, Belgicka, Nemecka či Ruska. Väčšina uchádzačov však pochádzala z Paríža alebo severného Francúzska. Pred štyrmi mesiacmi, teda v čase, keď obec uverejnila ponuku, prichádzalo približne 200 žiadostí denne.
Bol to vyčerpávajúci zážitok, dodáva P. Madeleine s tým, že nič neľutuje. Vďaka ponuke sa život v dedine rozprúdil, ľudia o Champ du Boult rozprávajú a zvýšila sa publicita, ktorá môže prilákať viac turistov.
Francúzska obec Champ du Boult Zdroj: Google Street View
Švédsko-poľský výpredaj
História ukazuje, že na podobné „výpredaje “ pozemkov sa treba vždy pripraviť a rátať s intenzívnou reakciou. Prilákať ľudí do neobývanej lokality sa v roku 2012 snažilo aj švédske mestečko Nordmaling, ktoré zadarmo ponúklo sto pozemkov.
Keď poľské noviny priniesli príbeh o Nordmalingu, v priebehu pár dní približne 1 500 Poliakov zavolalo na miestne švédske úrady so žiadosťou o pozemok zdarma. Mesto muselo kvôli vysokému záujmu najať poľského tlmočníka, tvrdí britský The Telegraph.
Miestny úradník, ktorého ako jediného poverili zodpovednosťou za pozemky, sa sťažoval, že tri dni nerobil nič iné, len odpovedal na telefonáty. Po pár dňoch sa mesto rozhodlo ponuku uzavrieť, aby neprichádzali ďalšie nové žiadosti.
Švédske mestečko Nordmaling Zdroj: Google Street View
