Ruská ropa a zemný plyn aj počas invázie neprestávajú prúdiť ukrajinskými potrubiami. Predtým, ako sa ruský prezident Vladimir Putin rozhodol vtrhnúť na Ukrajinu, čerpala Európa 40 až 45 percent svojich dovozov zemného plynu a štvrtinu dovozov ropy práve z Ruska.
Rusko sa odvtedy šikanou snažilo prinútiť Európu, aby zrušila svoje sankcie. Moskva znížila dodávky ropy a zemného plynu na kontinent, ktorý na to zareagoval tým, že sa od ruských energií takmer úplne odstrihol. Súčasné dodávky sú sčasti pozostatkom starého systému, no sčasti za ne Európania vďačia zmluvnému právu, situácii na trhu a politikárčeniu. Téme sa venuje portál časopisu The Economist.
Ukrajina ropu potrebuje
Európa v decembri 2022 zakázala dovozy ruskej ropy po mori. Niekoľkým vnútrozemským krajinám sa však dočasne podarilo získať výnimku. Rusko reagovalo odstavením severnej vetvy ropovodu Družba vedúcej do Nemecka a Poľska, južnou vetvou ropa aj naďalej prúdila na Slovensko, do Česka a Maďarska.
Putinovi sa aj vďaka tomu darí udržiavať priateľské vzťahy s maďarským premiérom Viktorom Orbánom, ktorý často brojí proti sankciám EÚ. Tie týmto trom stredoeurópskym krajinám zakazujú ruskú ropu ďalej vyvážať do iných štátov s jedinou výnimkou a tou je Ukrajina.
Ruská invázia zasiahla aj ukrajinské rafinérie a zablokovala prístavy v Čiernom mori. Ukrajina sa tak k palivu dostane len pomocou kamiónovej a železničnej dopravy. „Z hľadiska cynickej vojenskej stratégie túto ropu stále potrebujeme,“ tvrdí ukrajinský poradca pre energetiku, ktorý si želal ostať v anonymite.
Problematický plyn
Európa na ruský plyn síce zaviedla sankcie, na čo Rusko zareagovalo utiahnutím kohútikov, no k jeho úplnému zablokovaniu nikdy nedošlo. Po záhadnom poškodení plynovodu Nord Stream zo septembra 2022 mohla Moskva doručovať plyn svojim európskym zákazníkom prostredníctvom ukrajinskej siete potrubí. Ukrajina však uzavrela vstupný bod nachádzajúci sa na jej okupovanom území.
Rusko následne odmietlo zaplatiť plnú výšku poplatku za tranzit a začalo sa vyhrážať úplnou odstávkou. Ukrajina mu síce ponúkla presmerovanie plynu inou trasou, no Moskva s týmto nápadom nesúhlasila. Štátom vlastnená ukrajinská energetická firma Naftogaz v tejto veci dokonca ruský Gazprom zažalovala na Medzinárodnom rozhodcovskom súde.
V marci úroveň európskych dovozov plynu z Ruska mierne klesol na niečo vyše desiatich percent. Zhruba polovicu z toho tvorí zemný plyn od súkromnej ruskej spoločnosti a štvrtina prúdi do krajín južnej Európy cez plynovod TurkStream. Zvyšok tečie cez Ukrajinu prevažne na Slovensko a do Rakúska, no Rusko podľa analytikov tento čoraz menší prúd odstaví. Zmluva medzi Naftogazom a Gazpromom totiž koncom roka 2024 vyprší a len ťažko si podľa nich predstaviť, že by sa ju strany rozhodli obnoviť.