Rusko malo k dispozícii 30-dňovú lehotu odkladu na to, aby platby uskutočnilo bežným spôsobom. Ak by sa tak nestalo, jeho veriteľ by pravdepodobne vyhlásil neschopnosť Ruskej federácie plniť si záväzky, píše The Guardian.
Platobná neschopnosť štátu by v globálnom finančnom systéme spôsobila otrasy. Tie by totiž signalizovali, že dlžník na samom vrchole monetárneho systému – vláda – buď nie je ochotná alebo schopná plniť si svoje záväzky. Keďže v modernom monetárnom systéme je vládny dlh vo všeobecnosti považovaný za ultimátne bezpečné aktívum, tak sa tento šok prenesie za hranice vysokých finančných kruhov.
Stalo by sa to už po tretí raz
Neschopnosti Ruska plniť si záväzky otriasli svetovým finančným systémom v modernej histórii dvakrát. V roku 1917, keď boľševici odmietli dlhy cárskeho impéria, čím na niekoľko desaťročí poškodili vzťahy s bývalými spojencami Ruska, predovšetkým s Francúzskom. V roku 1998 počas finančnej krízy, ktorá zadefinovala nástup Vladimira Putina k moci, Rusko zlyhalo v plnení si záväzkov v oblasti národných dlhov a nejakých zahraničných dlhov z éry Sovietskeho zväzu. Dôsledky boli dosť závažné na to, aby spôsobili zrútenie svetovo najväčšieho hedgeového fondu LTCM v New Yorku.
Súčasná neschopnosť plnenia záväzku by však nebola ani ako jedna z týchto situácii. Iba pred pár mesiacmi bolo Rusko zahraničným dlžníkom s najlepším hodnotením. V cudzej mene malo nesplatený dlh len vo výške 38 miliárd dolárov, z ktorých iba 20 miliárd vlastnili zahraniční investori – maličký objem na bilión-eurové hospodárstvo. Platba, ktorú teraz uskutočnilo, 117 miliónov dolárov, je len zlomkom z toho, čo Rusko aj naďalej každý deň zarába na svojich vývozoch ropy a plynu.
Ku kolapsu nedôjde
Rusko by mohlo zaplatiť vo svojej lokálnej mene nie preto, že by nebolo schopné nájsť 117 miliónov dolárov alebo preto, že by sa jednostranne rozhodlo, že tieto dlhy sú nelegitímne a nemali by byť splatené. Neplatilo svojim zahraničným veriteľom, pretože sa ocitlo v asymetrickej zástupnej vojne so Západom. Je to boj, v ktorom sa Západ rozhodol použiť finančný systém ako zbraň.
Rozhodujúci moment nastal v sobotu 26. februára, keď centrálna banka ohlásila sankcie, v dôsledku čoho rubeľ prudko klesol a došlo aj k zatvoreniu ruských finančných trhov. V nasledujúcich mesiacoch v Rusku výrazne vzrastie inflácia. S cieľom kontroly nárastu cien sa surovo zdvihli úrokové miery. Rusko bude mať problém dostať sa k dôležitým dovozom.
Toto všetko je zlou správou pre ruské domácnosti a firmy. Ale ak môžeme prihliadnuť na Irán, nebude to viesť k úplnému kolapsu ruského hospodárstva, keďže iba USA, ktoré nespotrebováva takmer žiadnu ruskú ropu, uvalilo embargo na dovozy ruskej energie, a preto Rusko aj naďalej zarába tvrdú menu. Tým, že si nahromadilo devízové príjmy, má dostatok devízových rezerv na to, aby urovnala celý svoj dlh v cudzej mene viac ako 12-krát. Problém Ruska nie je finančný, ale politický. Pre európske a americké sankcie sa nevie dostať k stovkám miliárd v devízových rezervách.
Ďalšie dôležité správy
