Podľa predbežných odhadov malo Rusko v minulom roku vyšší rast hrubého domáceho produktu ako ktorýkoľvek zo siedmich najvyspelejších štátov sveta, označovaných ako G7. Ako uvádza analytik INESS Martin Vlachynský, rast HDP peniazmi meria, o koľko viac vyrobila ekonomika tovarov a služieb oproti minulému roku. Nehovorí však o tom, aké sú to tovary a služby. Môžu to byť autá, topánky a zdravotníctvo, ale aj tanky, drony a služby obrany.
„Každý vystrelený granát, každý naverbovaný vojak prispieva k HDP. Generovať rast HDP môže aj úplne nezmyselná činnosť, ako keď štát zaplatí stavbárom, aby vykopali a zase zakopali jamu. U nás to poznáme pod menom nemocnica Rázsochy,“ konštatuje Vlachynský. Presne to sa deje podľa neho vo vojnových ekonomikách. Vojna je fiškálny stimul, kedy štát vytvorí veľký dopyt po zbraniach a vojakoch. To je možné vidieť aj na dátach. Rusko priamo podľa analytika míňa na vojnu tretinu rozpočtu, nepriamo cez subvencie do priemyslu ešte o niečo viac.
Nie je to rast, ktorý plodí ďalší rast
„Takéto výdavky sú však len spotrebou, ktorej udržateľnosť závisí od schopnosti štátu takúto spotrebu financovať. Nie je to rast, ktorý plodí ďalší rast. Na taký rast sú potrebné kapitálové investície, nie spotreba,“ hovorí Vlachynský. Rast HDP podľa jeho slov nehovorí nič o tom, v akom stave je kapitál v krajine. Neukáže zničené domy, potrubia, či rafinérie. Neukáže „spotrebovanú“ zásobu zbraní, ktoré sa hromadili v skladoch posledných 70 rokov.
Vlachynský to ilustroval na zopár príkladoch. Zapálená ruská rafinéria sa prejaví v národnom účtovníctve na jednej strane ako mínusová položka, lebo nastal pokles HDP pre prerušenú výrobu, na druhej strane aj ako plusová položka, pretože HDP stúplo pre opravu rafinérie. Výsledok môže byť aj nárast, aj pokles HDP. Zničený ukrajinský panelák predstavuje nárast HDP pre likvidáciu trosiek, ale žiaden pokles, pretože národné účtovníctvo nezachytáva prerušenie „výroby“ služieb bývania v tomto paneláku. Zničená neskolaudovaná rúra Nord Streamu neznamená podľa Vlachynského nárast HDP, pretože sa neopravuje, ani pokles HDP, pretože ešte nič neprodukovala.
Dlhodobá otrava ekonomiky
Rusko podľa analytika zažilo odliv zahraničného kapitálu a know-how, stratilo dôležité trhy najmä v energetike a presmerovalo veľkú časť zdrojov na výrobu a dovoz vojenského materiálu, ktorý obratom končí zamýšľaným aj nezamýšľaným výbuchom. „Takýto kokteil nemôže dosiahnuť iné, ako dlhodobú otravu ekonomiky. Ekonomika Európy je aktuálne 12-krát väčšia, ako ekonomika Ruska. Bez väčšej námahy tak môže ekonomicky kontrovať,“ uvádza analytik.
Zároveň však podľa neho platí, že takáto „otrava“ bude pôsobiť pomaly a dlhodobo. Na schopnosť produkovať zbrane a vydržiavať armádu bude pôsobiť v podobe nižšej kvantity aj kvality zbraní, čo môže byť užitočné z hľadiska schopnosti Európy brániť sa v potenciálnom budúcom konflikte, no určite to nebude rozhodujúci efekt pre schopnosť viesť aktuálnu či budúcu vojnu. „Nakoniec, spriaznený Irán žije v ekonomickej mizérii už 50 rokov, veď súčasné HDP na obyvateľa je tam rovnaké, ako bolo na konci 80. rokov. No z vojnových ambícii mu to neubralo,“ uzavrel Vlachynský.