Rusko a Čína uvažujú o umiestnení jadrovej elektrárne na Mesiaci, uviedol dnes šéf ruskej kozmickej agentúry Roskosmos Jurij Borisov. Harmonogram pre tento ambiciózny plán je podľa neho stanovený na prvú polovicu nasledujúcej dekády, napísala agentúra Reuters. „Vážne uvažujeme o projekte, v rámci ktorého by sme s našimi čínskymi kolegami niekedy okolo rokov 2033 až 2035 na mesačný povrch dodali a inštalovali elektráreň,“ uviedol Borisov na festivale pre mládež na juhu Ruska. Jadrová energia by totiž podľa neho mohla zabezpečiť dostatok energie pre budúce lunárne osady - na rozdiel od energie solárnej.
„Je to veľká úloha... malo by to fungovať v automatickom režime, bez ľudského zapojenia,“ dodal k plánu. Borisov hovoril tiež o možnej konštrukcii kozmickej lode s jadrovým pohonom. Všetky technické otázky sa podľa neho podarilo vyriešiť, okrem toho, ako jadrový reaktor chladiť.
Neúspešný ruský lunárny program
„Na vesmírnej lodi naozaj pracujeme. Táto obrovská konštrukcia by vďaka jadrovému reaktoru a vysoko výkonným turbínam dokázala prepraviť veľké náklady z jednej orbity na druhú, zbierať vesmírny odpad a zaoberať sa ďalšími úlohami,“ povedal Borisov.
Moskva už skôr predstavila svoje ambiciózne plány na budúce osídlenie a ťažbu na Mesiaci, ruský lunárny program však v posledných rokoch zápasí s neúspechmi, podotkla agentúra Reuters.
Po takmer 40-ročnej pauze sa Mesiac v novom tisícročí opäť dostal do popredia záujmov svetových mocností. Prvýkrát od roku 1976 na mesačnom povrchu pristála v decembri 2013 čínska sonda Čchang-e 3 s lunárnym robotickým vozidlom Nefritový králik. Zatiaľ poslednou sondou, ktorá na Mesiaci úspešne pristála, bol tento rok vo februári modul Odyseus americkej spoločnosti Intuitive Machines. O mesiac skôr sa mäkké pristátie podarilo modulu SLIM japonskej vesmírnej agentúry JAXA.
Memorandum o spolupráci
Modul Luna-25 sa vlani v auguste pokúsil vrátiť Rusko späť na Mesiac, misia však neuspela a skončila nárazom do lunárneho povrchu. Rusko s Čínou v roku 2021 podpísali memorandum o spolupráci na medzinárodnej vedeckej lunárnej stanici. Krajiny plánujú na Mesiac vyslať moduly Čchang-e 6, 7 a 8, pričom prvá z nich sa k prirodzenej zemskej družici vydá podľa plánu Pekingu v roku 2028. Cieľom programu je otestovať technológie, ktoré umožnia začať výstavbu vedeckého, diaľkovo ovládaného komplexu, píše agentúra TASS.
Peking tiež minulý mesiac uviedol, že chce na Mesiac vyslať do konca tejto dekády astronautov. Reuters pripomína, že ruský prezident Vladimir Putin minulý mesiac odmietol varovanie Spojených štátov, že Moskva plánuje umiestniť jadrové zbrane do vesmíru. Uviedol vtedy, že ide o trik, ktorý má Rusko zatiahnuť do rokovaní o zbraniach za podmienok Západu.
Ďalšie dôležité správy
