Z 50-tisíc ruských väzňov, ktorí boli naverbovaní do bojov na Ukrajine, je na fronte už len 10-tisíc. Zvyšní sú buď zabití, zranení, nezvestní, vzdali sa alebo dezertovali. V pondelok to na platforme Telegram uviedla nezisková organizácia „Rusko za mrežami“ poskytujúca právnu a humanitárnu pomoc ľuďom, ktorí sú v Rusku vyšetrovaní alebo väznení.
Trestancov do bojov na Ukrajine verbovala hlavne žoldnierska Vagnerova skupina. Zakladateľka uvedenej organizácie Oľga Romanovová povedala, že najmä tí väzni, ktorí z vojny utiekli alebo sa stali vojnovými zajatcami, sú potenciálnym problémom pre šéfa vagnerovcov Jevgenija Prigožina. Ten od šéfa Kremľa Vladimira Putina dostal povolenie na nábor väzňov do bojov len pod podmienkou, že nad celým procesom bude mať absolútnu kontrolu, uviedla Romanovová.
Prigožin, ktorý väzňov podľa DPA sčasti verboval i osobne, im prisľúbil, že po odslúžení vojenskej služby na Ukrajine budú prepustení na slobodu. Prípadným dezertérom pohrozil smrťou na základe platného stanného práva.
Odklon od Prigožina?
Závažnosť tejto hrozby demonštruje podľa DPA video spred niekoľkých týždňov. To zachytáva, ako jedného väzňa, ktorý predtým padol do ukrajinského zajatia a následne sa v rámci výmeny zajatcov vrátil do Ruska, udierajú kladivom.
Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) v najnovšej správe naznačuje, že ruský prezident sa zrejme odvracia od Prigožina a prikláňa sa k tradičným ozbrojeným silám. Putin degradoval Prigožinovho hlavného spojenca v ruskej armáde, veliteľa vzdušných síl generála Sergeja Surovikina, čo podľa ISW zrejme narušilo schopnosť Vagnerovej skupiny získavať výzbroj cez tradičné armádne kanály. Surovikin teraz podlieha Valerijovi Gerasimovi, náčelníkovi generálneho štábu ruskej armády, čo centralizuje Putinov reťazec velenia vo vojnovom ťažení.
Ďalšie dôležité správy
