Vojny, ktoré spôsobujú ľudia, môžu byť vyvolané aj hlbokými historickými procesmi. Dôkazom sú boje na Ukrajine. Tento konflikt má na svedomí ruský prezident Vladimir Putin, vládca, odhodlaný znovu potvrdiť veľkosť Ruska zničením nezávislej Ukrajiny. Je to však aj súčasť väčšieho príbehu o tom, čo sa stane, keď sa impériá rozpadnú, píše komentátor agentúry Bloomberg Hal Brands, americký profesor medzinárodných vzťahov.
Smrteľné kŕče ZSSR
„Vojna na Ukrajine je najnovšou a najhoršou z tých, ktoré sa viedli o zvyšky Sovietskeho zväzu; impéria, ktorého smrteľné kŕče pokračujú tridsať rokov po tom, čo prestalo existovať. Žiaľ, táto vojna nebude posledná," upozornil Brands.
Píše, že v 20. storočí došlo k rozpadu veľkých eurázijských impérií, ktoré kedysi dominovali globálnym vzťahom. Prvá svetová vojna viedla k pádu ruskej, rakúsko-uhorskej, osmanskej a nemeckej ríše. Druhá svetová vojna k pádu Japonska, Talianska a - opäť - Nemecka. Dekolonizácia následne ukončila britské, francúzske a portugalské impéria. A výsledkom studenej vojny bolo zrútenie Sovietskeho zväzu, ktorý najskôr stratil svoje „satrapie" vo východnej Európe a potom sa rozpadol na 15 nezávislých štátov.
Ale impériá neumierajú rýchlo. Komentátor pripomenul slová historika Serhija Plochého, podľa ktorého je kolaps ríš „skôr procesom než udalosťou“. Teda keď obrovská entita, ktorú kedysi držala pohromade železná disciplína metropoly, povolí, nečakajte, že nový stabilný status quo nastúpi cez noc.
Dedičstvo
Brands ďalej spája pokračujúce napätie na Balkáne a Blízkom východe s tým, že dedičstvo Rakúsko-Uhorska a Osmanskej ríše ešte stále nie je vyriešené. Aj vzťah medzi Britániou a jej bývalými kolóniami sa naďalej vyvíja. Keďže Sovietsky zväz bol podľa neho riadený brutálne, jeho rozpad bol obzvlášť chaotický.
„Koniec sovietskeho štátu odstránil obmedzenia, ktoré držali na uzde etnické napätie a národnostnú rivalitu medzi jednotlivými časťami impéria. Zrodil nové, politicky nestabilné štáty. Urýchlil pokračujúci boj medzi Ruskom ako krajinou, ktorá dominovala impériu, a štátmi a národmi, ktoré sa teraz snažila uniknúť z područia Moskvy. Výsledkom bolo to, čo vedci nazývali ‚vojnou o sovietske dedičstvo‚“ - séria krvavých konfliktov o sporné oblasti od východnej Európy po Strednú Áziu. V 90. rokov 20. storočia vypukli vojny v Náhornom Karabachu, Podnestersku, Čečensku, Abcházsku, Južnom Osetsku a Tadžikistane, pričom často vťahovali do sporov susedné štáty a medzinárodné mierové jednotky," vysvetlil Brands.
Poznamenal, že niektoré z týchto konfliktov odvtedy bublú, iné, ako napríklad spor o Náhorný Karabach medzi Arménskom a Azerbajdžanom alebo boj medzi Gruzínskom a Južným Osetskom a Abcházskom (Ruskom podporovanými odštiepeneckými provinciami) opäť vzplanuli do veľkých medzinárodných konfliktov.
Geopolitické zemetrasenie
„Koniec Sovietskeho zväzu bol geopolitickým zemetrasením, ktorého následné otrasy destabilizujú medzinárodný systém aj dnes. Ukrajina zažila najhoršie z týchto otrasov: Súčasná vojna sa vyznačuje zúrivosťou bojov a totálnym úsilím Putina vymazať krajinu z mapy sveta," napísal komentátor.
Najbezprostrednejšie počiatky možno podľa neho nájsť v čoraz totalitnejšej povahe Putinovho režimu, „ktorý mu umožňuje byť agresívnejším" a zároveň od neho vyžaduje, aby hľadal „vonkajších nepriateľov", ako aj v otázke, či sa Kyjev prikloní k Moskve alebo Západu.
„Vyhlásenie nezávislosti Ukrajiny koncom roka 1991 pomohlo zničiť sovietsky štát a urýchliť rozpad impéria. Nie je to teda prekvapujúce, je to smutne symbolické, že Ukrajina je stredobodom Putinovho úsilia o opätovné upevnenie dominancie, ktorú kedysi Moskva mala. Vojna neprebehla tak, ako Putin plánoval: Ukrajina sa obdivuhodne bránila a bude ešte dlho odolávať násilnému začleneniu do ruskej sféry vplyvu. Putinova snaha o imperiálne vzkriesenie bola v tomto prípade rozbuškou pre sformovanie ukrajinského nacionalizmu. Ak aj Rusko platí za toto nešťastné dobrodružstvo vysokú cenu, neznamená to, že vojny o sovietske dedičstvo sa skončili," uviedol Brands.
Ďalej upozornil, že bez ohľadu na to, kedy sa vojna skončí, deliaca čiara medzi oboma armádami sa môže jednoducho stať ďalšou spornou postsovietskou hranicou, kde časté napätie bude pravidelne viesť k násiliu.
Posun v rovnováhe
„Či už Rusko vyhrá alebo prehrá, výsledok vojny posunie rovnováhu síl v rámci bývalého Sovietskeho zväzu, čo možno spôsobí opätovné zintenzívnenie starých sporov s Moldavskom, Gruzínskom alebo inými štátmi. Potenciál násilia v Strednej Ázii zostáva vysoký, ako ukazuje protivládna vzbura v Kazachstane, ktorá začiatkom tohto roka viedla k ruskej intervencii. Zmena vlády alebo vojenská vzbura v Bielorusku, pričom ani jednu z možností nemožno vylúčiť pre vážnu nespokojnosť s autokratickým režimom tamojšieho prezidenta Alexandra Lukašenka, by mohli odštartovať boj o miesto tejto krajiny medzi Ruskom a Západom," napísal komentátor Bloombergu.
V závere svojho článku pripomenul, že začiatkom roku 1992 isté americké noviny varovali, že problémy spôsobené „úlomkami poslednej veľkej ríše na svete, ktoré sa stále rozpadajú a sú vyzbrojené jadrovými zbraňami“, sa len začínajú.
„Aj keď sa súčasná vojna skončí, dlhý, násilný posmrtný život tejto ríše bude pretrvávať," dodal Brands.
Ďalšie dôležité správy
