Zmena klímy spôsobená ľudskou činnosťou môže ovplyvniť meranie času, keďže topenie ľadovcov v Grónsku a na Antarktíde spomaľuje rotáciu Zeme. Podľa Financial Times to vyplynulo z najnovších výskumov.
Vedci k šokujúcemu záveru dospeli meraním zmien v gravitačnom poli planéty, ktoré sú satelitmi zaznamenávané už od roku 1976. Rýchlosť rotácie Zeme nie je konštantná, a tak v meraní času vznikajú odchýlky. V 60. rokoch 20. storočia sa svet dohodol na používaní koordinovaného svetového času (UTC). Odvtedy však bolo z dôvodu odchýlok potrebné k nemu pravidelne pridať sekundu navyše. Tento jav sa nazýva „priestupná sekunda“ a ide o opravu v meraní času tak, aby bol v synchronizácií s rotáciou Zeme.
Nedávne fluktuácie v jadre Zeme spôsobili rýchlejšiu rotáciu Zeme. Vedci sa domnievajú, že po prvý raz v histórii bude sekundu potrebné do roku 2029 odčítať. K zavedeniu zmeny mohlo dôjsť o tri roky skôr, keby roztápanie ľadovcov nespomaľovalo rotáciu planéty.
„Takáto zmena rotácie nebola nikdy predtým pozorovaná, čo ešte viac zdôrazňuje, že žijeme v čase, keď dochádza k bezprecedentným zmenám," uviedol Duncan Agnew, profesor geofyziky na Scrippsovom inštitúte oceánografie, ktorý viedol výskum.
Keď sa pevninský ľad na póloch v dôsledku rastúcich teplôt topí, voda sa vlieva do oceánov a spôsobuje redistribúciu hmotnosti po celej Zemi. To má vplyv na jej rotáciu. Keď je viac hmotnosti blízko rovníka, rýchlosť sa spomaľuje. Naopak, vyššia hmotnosť v blízkosti pólov rotáciu zrýchľuje.
Na rozdiel od iných reálnych rizík súvisiacich so zmenou klímy, zmena merania času nebude mať na každodenné fungovanie populácie vplyv. Podľa vedcov ju ale netreba brať na ľahkú váhu. „Spaľovanie fosílnych palív vedie k niečomu obrovskému – mení pohyb planéty. Ide o ďalší príklad toho, ako ľudská činnosť ovplyvňuje planétu. Je to aj skvelý indikátor závažnosti problému. Čím skôr sa vzdáme fosílnych palív, tým lepšie," povedal Martin Siegert z Exeterskej univerzity.