V rozpočte EÚ tiká časovaná bomba za 300 miliárd eur

Rokovania o rozpočte Európskej únie na nasledujúcich sedem rokov, ktoré patria medzi najzložitejšie v Bruseli, sa práve začali. Zvyčajne sa naťahujú celé roky a často sa končia až na poslednú chvíľu kompromisnými dohodami medzi lídrami členských krajín.

Tentoraz je situácia ešte náročnejšia, keďže sa blíži splácanie spoločného dlhu vo výške 300 miliárd eur, ktorý si EÚ vzala na podporu ekonomiky po pandémii. Podľa odhadov Komisie by mohol tento záväzok ukrojiť z rozpočtu 15 až 20 percent disponibilných zdrojov, informuje Politico.

Keďže ide o finančný rámec na obdobie 2028 až 2034, EÚ musí predstaviť plán splácania ešte pred rokom 2028. Komisia pôvodne navrhovala financovať splácanie novými príjmami, napríklad daňami z uhlíkových emisií, dovozu a nadnárodných korporácií, čo malo ročne priniesť 36 miliárd eur. Tento návrh členské štáty odmietli, pretože veľká časť týchto príjmov už smeruje do ich vlastných rozpočtov.

Celý rozpočet EÚ je v ohrození

Brusel vyzýva lídrov, aby na summite 20. a 21. marca prišli s novými návrhmi. Eurokomisár pre rozpočet Piotr Serafin podporuje zavedenie uhlíkovej hraničnej dane, ktorá by sa týkala vybraných dovozcov do EÚ.

Ak sa EÚ nedohodne na nových príjmoch, môže to ohroziť celý rozpočet. V takom prípade by členské štáty museli výpadok vykryť vyššími príspevkami do spoločného rozpočtu. To by narazilo na odpor krajín severnej Európy, ktoré z pandemických fondov čerpali menej než južné štáty. Ak by mali platiť viac, pravdepodobne by požadovali zníženie výdavkov EÚ, čo by zasiahlo oblasti ako poľnohospodárske dotácie či obranné programy.

Ďalšou možnosťou by bolo odloženie splácania dlhu, podobne ako to robia národné vlády. Tento prístup podporuje Španielsko, ktoré v internej správe argumentuje, že by to „zmiernilo krátkodobé fiškálne tlaky, zabezpečilo likviditu na trhu s dlhopismi EÚ a umožnilo pokračovanie investícií do budúcnosti európskeho hospodárskeho modelu“. Cieľom je zlepšiť cash flow a vytvoriť väčší finančný priestor na podporu spoločných priorít, predovšetkým zelenej transformácie, na ktorú by malo smerovať viac prostriedkov.

Španielsko požaduje prelomiť finančné tabu

Španielsko dokonca vyzvalo Európsku úniu, aby prelomila jedno z najväčších finančných tabu a umožnila členským štátom ručiť za dlhy ostatných krajín. Požaduje zdvojnásobenie rozpočtu EÚ na viac ako dva bilióny eur počas viacročného finančného rámca. Ten v súčasnosti dosahuje 1,2 bilióna eur, čo predstavuje menej než jedno percento ekonomického výkonu Únie.

Zatiaľ čo myšlienku väčšej fiškálnej integrácie okrem Španielska schvaľuje aj Francúzsko a Taliansko, dlhodobo naráža na odpor Nemecka a ďalších prevažne severoeurópskych krajín, ktoré odmietajú ručiť za dlhy štátov s vyššími nákladmi na požičiavanie. Šlo by podľa nich o nebezpečný krok smerom k fiškálnej únii, v ktorej by Komisia prevzala trvalú zodpovednosť za dlhy všetkých členských štátov.

Európska komisia by mala vlastný návrh predložiť toto leto.