V čase, keď sa studená vojna rýchlo chýlila k záveru, nebolo na Západe veľa pozorovateľov, ktorí by predpovedali rozpad Sovietskeho zväzu. A ak sa takí aj našli, ich vplyv nebol veľký. Územnú celistvosť Sovietskeho zväzu pokladal takmer každý za absolútnu samozrejmosť, píšu Financial Times.
Rozhodujúci moment
Tých, ktorí tvrdili niečo iné, si takmer nikto nevšímal. Jedným z nich bol napríklad americký senátor Daniel Patrick Moynihan, ktorý v roku 1980 vyhlásil, že rozpad krajiny sovietov bude „rozhodujúcim momentom“ desaťročia.
Lenže potom, keď implózia Sovietskeho zväzu začala otriasať Euráziou, zostali predstavitelia západných štátov ako obarení. Namiesto toho, aby kontúry kolapsu najväčšej krajiny sveta dotvárali, lídri ako americký prezident George Bush starší, ktorý verejne varoval pred nezávislosťou Ukrajiny, sotva stačili držať krok s tempom udalostí.
Je to nepochopiteľné
Pri spätnom pohľade je nepochopiteľné, ako mohli byť západní politici takí krátkozrakí. Moskvu sužovala spackaná vojna v Afganistane či kolabujúca ekonomika a Sovietsky zväz stálo čoraz viac úsilia udržať pokope svoje koloniálne impérium, ktoré sa rozprestieralo na celom starom kontinente.
A predsa pozornosti väčšiny západných predstaviteľov opäť raz ušli rozširujúce sa trhliny, ktoré mali priamo pred nosom. Teraz keď Kremeľ v dobyvačnej vojne opäť púšťa žilou svojim mužom a plytvá zdrojmi, keď mu opäť nohy podlamuje stagnujúca ekonomika, západní politici opäť riskujú, že sa už po druhý raz nechajú nachytať.
História sa opakuje
Presne tak, ako pre nedostatok predstavivosti Západ nevidel blížiaci sa rozpad Sovietskeho zväzu, teraz pre ten istý nedostatok, ako aj neschopnosť a neochotu hľadieť na Rusko ako na koloniálne impérium, nevidia západní politici možnosť rozpadu Ruskej federácie.
Samozrejme, neznamená to, že rozpad ruského štátu je nevyhnutný, alebo že by k nemu malo v blízkej budúcnosti dôjsť. Ale vzhľadom na kopiace sa mŕtvoly a skutočnosť, že koniec spasiteľského revanšizmu ruského prezidenta Vladimira Putina je v nedohľadne, už nemožno alternatívu, že k rozpadu Ruskej federácie napokon dôjde, bez rozmýšľania vylúčiť.
Sú tam rozdiely
Pochopiteľne, medzi Sovietskym zväzom a Putinovým Ruskom existujú rozdiely. Súčasný šéf Kremľa sa nevydal cestou reforiem ako jeho predchodca Michail Gorbačov, ale uchýlil sa k represáliám a centralizácii.
A z demografického hľadiska sú etnickí Rusi aj naďalej dominantnou národnosťou. Ale rovnako ako Sovietsky zväz je aj dnešné Rusko federatívnym štátom. Podobne ako Sovietsky zväz ho tvorí zoskupenie republík, ktoré sú domovom národností kolonizovaných Moskvou. A z týchto oblastí dedičstvo ruského imperializmu a kolonializmu sotva vymizlo.
Naopak, je každým dňom viditeľnejšie a čoraz bolestivejšie.
Ruská invázia na Ukrajinu rozbúrala mýtus o Putinovom jednotnom Rusku prinajmenšom preto, že pri vysielaní na ukrajinský front „dostali prednosť“ Jakuti, Tatári či Čečenci. A menšinové hlasy kritizujúce vojnu sú radikálnejšie ako predtým. „Už hovoria o kolonializme a imperializme, etnickej a rasovej diskriminácii,“ nechal sa počuť aktivista, ktorý si neželal byť menovaný.
Potrava pre delá
Teraz Putinova vojna premenila tieto kolonizované národnosti na „potravu pre delá". A trhliny pochádzajúce z čias ruského imperializmu sa začínajú objavovať spôsobmi, ktoré pripomínajú koniec sovietskej éry. Ako nedávno povedal nemenovaný predstaviteľ exilovej vlády Tatárska: „Náš boj za nezávislosť sa ešte nezačal. Okrem toho, akékoľvek odštiepenecké hnutia môžu byť len ťažko zárukou úspechu.
Rovnako ako po boľševickej revolúcii a rozpade Sovietskeho zväzu, Kremeľ má za sebou históriu potláčania suverenity kolonizovaných národností, ktoré sa snažia oslobodiť.
Západ vidí viac
Tentoraz to však môže byť iné. Nielenže kolonizované národnosti opäť na vlastnej koži pocítili, ako sa Kremeľské sľuby federalizmu opäť vyparili, ale aj západné vlády sú viac ochotné vidieť Rusko také, aké je: nezreformované impérium, usilujúce sa získať späť bývalé kolónie a vohnať ich do košiara, ktorý stále stráži. A čoraz viac sa oplatí podporovať aj hnutia ktoré sa ruskému kolonializmu stavajú na odpor.
Západ teda musí byť pripravený na to, čo príde, vrátane rozpadu Ruskej federácie v štýle odchodu Sovietskeho zväzu zo svetovej scény. Historik Michael Chodarkovskij v roku 2016 napísal: „Nemali by sme byť prekvapení, ak jedného dňa imploduje aj Rusko, ako sa to stalo v prípade Sovietskeho zväzu. Všetky ríše sa napokon rozpadnú. Myslieť si, že to s Putinom a Ruskom bude iné, je len ďalším zlyhaním predstavivosti.
Ďalšie dôležité správy
