Vráťme sa na chvíľu do nedávnej minulosti. Píše sa rok 2016. Obchodný zástupca Spojených štátov Michael Froman naliehavo volá do zbrane. Americkí pracujúci a podniky súťažia s firmami, ktoré dostávajú dotácia a iné benefity od svojich domovských štátov, pripomína The Economist.
„Otázka znie, čo s tým budeme robiť? Zmierime sa so súčasným stavom, alebo sa pričiníme o jeho zmenu?“ opýtal sa Froman, ktorý sa v súlade so svojím presvedčením a dlhoročnou obchodnou politikou Washingtonu rozhodol pre druhú možnosť: Pokúsiť sa zrušiť dotácie, ktoré poškodzujú amerických exportérov a stoja v ceste globálnemu obchodu.
Späť do súčasnosti
A teraz sa rýchlo vráťme do súčasnosti. Odpoveď Spojených štátov na Fromanovu otázku sa obrátila. Namiesto toho, aby sa administratíva prezidenta Joea Bidena pokúsila donútiť ostatné štáty, aby zrušili dotácie pre svoje firmy, vydal sa Washington neohrozene cestou budovania vlastnej architektúry dotácií vrátane požiadaviek miestneho podielu, proti ktorým americkí predstavitelia kedysi bojovali.
Vďaka prelomovej legislatíve, ktorú Kongres schválil minulý rok, je Bidenova administratíva pripravená rozdávať peniaze plnými priehrštiami. A je z čoho, pretože od 1. januára má na nasledujúcich desať rokov k dispozícii balík v hodnote viac ako bilión dolárov, z ktorého môže dotovať rozvoj výroby polovodičov, obnoviteľné zdroje energie či iné zelené technológie.
Zdravý sedliacky rozum
Pre mnohých vo Washingtone – či už demokratov, alebo republikánov – je tento nový prístup prejavom zdravého rozumu. Je to podľa nich jediný spôsob, ako si Spojené štáty môžu chrániť svoju priemyselnú základňu, odrážať výzvy vzmáhajúcej sa Číny a presmerovať svoju ekonomiku k zelenšiemu rastu.
Pre amerických spojencov v Európe a Ázii je však táto zmena veľkým prekvapením. Krajina, ktorú doteraz pokladali za oporný pilier voľného obchodu, odrazu urobila míľový krok smerom k protekcionizmu. Tieto krajiny sa teraz musia rozhodnúť, či chcú proti peniazom bojovať peniazmi a zvýšia dotácie pre svoje podniky, aby boli schopné konkurovať tým americkým.
Dotačné preteky
Ak to všetko vyústi do svetových dotačných pretekov, môže to okrem iného mať za následok narušenie systému medzinárodného obchodu, zvýšenie spotrebiteľských cien, viac prekážok na ceste k inováciám, ako aj nové ohrozenie politickej spolupráce medzi krajinami.
Americký záväzok dodržiavať zásady voľného obchodu dostal prvú veľkú trhlinu v čase keď administratíva prezidenta Donalda Trumpa uvalila clá na produkty pochádzajúce z iných krajín. Istým spôsobom je to však až druhá trhlina, pretože súčasné obrovské zvýšenie dotácií bolí viac.
Mŕtvy obchod
„Voľný obchod je mŕtvy,“ sucho skonštatoval nemenovaný diplomat z istej ázijskej krajiny pôsobiaci vo Washingtone. „Je to základ teórie hier. Ak jedna strana poruší pravidlá, musia ich čoskoro porušiť aj ostatní. Ak nebudete konať, prehráte najviac zo všetkých,“ dodal.
Aj keď sú štátne dotácie súčasťou architektúry americkej ekonomiky už dávno, najnovšie plány sú svojím rozsahom, ako aj dôrazom na americkosť bezprecedentné.
Ich presné vyčíslenie však zatiaľ nie je možné, pretože väčšina dotácií bude mať podobu daňových úľav, ktorých celková výška bude závisieť od toho, koľko spoločnosti vyprodukujú. Ich kumulatívny dosah však bude obrovský.
Budú najlacnejší
Ak v priebehu nasledujúcej dekády dosiahne investičná horúčka americkej vlády výšku 100 miliárd dolárov ročne, čo mnohí predpokladajú, bude to koncom 20. rokov 21. storočia približne dvakrát viac, ako dosiahla celková výška štátnych dotácií za celé desaťročie pred začiatkom pandémie. Podľa švajčiarskej banky Credit Suisse sa môže stať, že koncom tejto dekády budú americké fotovoltaické solárne panely najlacnejšie na svete.
Zlé dotácie
V očiach obhajcov voľného obchodu sú štátne dotácie zo svojej podstaty zlé. V ich dôsledku dochádza k umelému znižovaniu cien výrobkov jednej krajiny, čo má za následok znižovanie ekonomickej efektívnosti. Najnovšie plány americkej vlády sú navyše mimoriadne problematické aj preto, že žiadatelia o dotácie budú musieť splniť limity miestneho podielu.
Ak chce zákazník pri kúpe elektromobilu získať zľavu vo výške 7 500 dolárov, musí si kúpiť elektrické vozidlo, ktoré zišlo z výrobnej linky v Severnej Amerike. V Amerike musí byť vyrobená aj najmenej polovica komponentov tvoriacich batériu takéhoto vozidla. Projekty na využite veternej, slnečnej a geotermálnej energie dostanú takisto štedrejšie dotácie, ak bude pri ich výstavbe využitá americká oceľ a železo. A tak to pokračuje.
Chceli brzdiť
Ale americký príklon k protekcionizmu má niekoľko dôvodov. Tým najväčším je rozmach Číny. Americkí lídri boli v minulosti presvedčení, že sa im podarí pribrzdiť Čínu v najhorších prejavoch jej priemyselnej politiky. Tieto nádeje sa ukázali ako márne.
Amerika následne pochopila potrebu vlastnej priemyselnej politiky, aby sa v oblasti technológií budúcnosti nestala závislou od svojho ekonomického rivala. Rozhodnutie dotovať ovplyvnili aj obavy politikov z narušenia zásobovacích reťazcov po koronavírusovej pandémii, ako aj snaha vytvárať nové pracovné príležitosti pre príslušníkov strednej triedy.
Ako zareagujú
Ďalším dôvodom je klimatická zmena a boj proti nej. Predpokladá sa, že investície do obnoviteľných zdrojov povedú k prudkému zníženiu emisií skleníkových plynov.
Ekonomické myslenie, ktoré z veľkej časti tvorí základ tejto logiky, je pochybné. Jeho politická dynamika je však zatiaľ neúprosná. A to krajiny na celom svete stavia pred dve zásadné otázky. Akou veľkou ekonomickou hrozbou sú americké dotácie? A ako by na ne mali reagovať?
Ďalšie dôležité správy
