Turecký ropný terminál neďaleko Ceyhanu, odkiaľ vychádzajú lode s ropou z Iraku a z Azerbajdžanu, pozastavil kvôli rozsiahlemu zemetraseniu svoju činnosť, v ďalšom významnom tureckom prístave v Iskenderune vypukol požiar. Uviedla to agentúra Reuters.
Ropovody nie sú poškodené
Ropovody z Iraku a Azerbajdžanu však poškodené nie sú a škody nie sú ani na produktovodoch, ktoré prepravujú plyn do Európy. Ruská spoločnosť Rosatom uviedla, že na stavenisku prvej tureckej jadrovej elektrárne Akkuyu nezaznamenala zatiaľ žiadne škody.
Turecká štátna spoločnosť Botas pozastavila prevádzku ropného terminálu Ceyhan, ktorý sa nachádza zhruba 155 kilometrov od oblasti postihnutej zemetrasením, uviedla agentúra Bloomberg. V januári z terminálu denne vyplávalo zhruba milión barelov ropy, ktoré do prístavu prichádzajú dvoma ropovodmi z Azerbajdžanu a Iraku, uviedla spoločnosť Vortexa.
Ropa smeruje predovšetkým do rafinérií v Európe. Podľa tureckého operátora nie sú ropovody poškodené, iracké úrady ale pozastavili dodávky, kým neskontrolujú stav infraštruktúry. Naopak, dodávky z Azerbajdžanu pokračujú a ropa bude uskladnená v prístave dovtedy, kým sa obnoví preprava.
Zemetrasenie nepoškodilo žiadnu z prepravných trás
Podľa námornej agentúry Tribeca majú problémy aj ďalšie prístavy v oblasti. Z prístavu v Iskenderune svedkovia hlásia rozsiahly požiar a stúpajúci čierny dym, píše agentúra Reuters. To, že prístav zničilo zemetrasenie, potvrdili aj turecké úrady.
Ruská štátna firma Rosatom, ktorá stavia prvú tureckú jadrovú elektráreň Akkuyu, uviedla, že na stavenisku bolo cítiť otrasy, ale žiadne škody na stavbe ani stavebných strojoch nevznikli. Miesto sa nachádza niekoľko stoviek kilometrov od epicentra zemetrasenia.
„Vykonávame rozsiahle diagnostické merania, aby sme sa ubezpečili, že stavebné práce môžu pokračovať bezpečne," oznámila riaditeľka výstavby elektrárne Anastasija Zotějevová.
Zemetrasenie nepoškodilo žiadnu z prepravných trás pre zásobovanie Európy zemným plynom.
„Plynovod TANAP vedúci naprieč Tureckom, ktorý umožňuje dodávky plynu z Azerbajdžanu do krajín EÚ, vedie niekoľko stoviek kilometrov severnejšie od epicentra zemetrasenia a zostáva v prevádzke," povedal ČTK riadiaci partner poradenskej spoločnosti EGÚ Brno Michal Kocůrek.
Cez Turecko sa do krajín EÚ prepravuje najmä z Azerbajdžanu a Ruska asi 25 až 30 miliárd metrov kubických plynu ročne, teda necelá desatina celého dovozu plynu do EÚ.