Spoločnosť Occidental Petroleum (Oxy) stavia v americkom Texase futuristický stroj určený na odsávanie uhlíka z atmosféry. Miliardový komplex s názvom Stratos vysaje oxid uhličitý a pochová ho hlboko pod zem. Spoločnosti Amazon.com, Shopify, Airbus aj tím NFL Houston Texans patria medzi podniky, ktoré sa už zaviazali platiť za tony zachyteného uhlíka dávno predtým, ako bude zariadenie v prevádzke, uvádza Bloomberg.
Buffettovo požehnanie
Administratíva amerického prezidenta Joe Biden investuje do týchto technológií stovky miliónov dolárov. Prezidentka a predsedníčka predstavenstva Occidental Vicki Hollubová sa rozhodla investovať 1,1 miliardy dolárov na nákup startupu stojaceho za Stratosom a po úspešnom lobovaní za vládnu podporu má v úmysle postaviť 100 podobných závodov. Tiché požehnanie dal investícii aj najväčší investor spoločnosti Occidental Warren Buffett. Nie je to prvýkrát, čo spoločnosť Occidental stavila na technológiu manažmentu uhlíka.
Podobná technológia Century čerpá oxid uhličitý z vyhradeného zdroja emisií, pričom zariadenie je pripojené k závodu na spracovanie zemného plynu. Tento starší proces je viac rozšírený a oveľa lacnejší ako novšie stroje postavené na odsávanie uhlíka zo vzduchu. Bloomberg Green však zistil, že Century za 13 rokov svojho fungovania nikdy nepracovalo viac ako na tretinu svojej kapacity. Systém nevydržal z dôvodu obmedzeného množstva plynu dodávaného z neďalekého poľa. Oxy minulý rok potichu predal projekt za zlomok stavebných nákladov. Akcie spoločnosti Occidental v pondelok klesli až o 4,7 percenta, čím sa stali druhými najhoršími v indexe S&P 500.
Istá dávka skepticizmu
Novšie projekty, ako je Stratos, však majú zohrať kľúčovú úlohu pri zmiernení dopadov klimatických zmien. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry je potrebné rýchle rozšírenie metód odsávania uhlíka na celom svete. To znamená pridať každý mesiac do konca desaťročia viac ako jednu elektráreň o veľkosti Century, pretože je to lacnejšie ako používanie novších technológií na odstraňovanie uhlíka.
Profesor klimatickej vedy na Melbournskej univerzite Malte Meinshausen patrí medzi tých, ktorí veria, že „absolútne potrebujeme“ zachytávanie uhlíka, „aby sme dosiahli na klimatické ciele, ku ktorým sa chceme dostať“. Rovnako ako mnohí pozorovatelia zameraní na klímu, aj on má obavy z toho, kto to dokáže.
Po desaťročiach zavádzania je totiž celková kapacita zachytávania uhlíka na celom svete len asi 45 miliónov ton oxidu uhličitého ročne. Náklady na zachytávanie oxidu uhličitého zo vzduchu sú podľa odhadov spoločnosti Oxy dnes viac ako 400 dolárov za tonu v porovnaní s menej ako 60 dolármi za tonu, ktoré sú potrebné na zachytenie emisií z uhoľnej elektrárne alebo zariadenia na spracovanie zemného plynu, ako je Century.
Stále viac spoločností je však ochotných platiť vysoké ceny za odsávanie uhlíka zo vzduchu. Napríklad Airbus sa zaviazal, že nechá odstrániť 400-tisíc ton oxidu uhličitého, čo je približne 20 percent plánovanej kapacity elektrárne počas prvých štyroch rokov prevádzky.
Tento trend je čiastočne podporovaný pokračujúcim odporom voči lacným kompenzáciám, ktoré majú minimálny vplyv na znižovanie emisií. Stále viac spoločností to myslí s čistou nulou vážne. Je však ešte priskoro na to, aby sa dalo predpovedať, či sa to podarí. „Aj keď sú nové projekty správne nastavené, nie je to ‚všeliek‘,“ povedal M. Meinshausen. „Vysoké náklady na technológiu veľmi jasne ukazujú, že ekonomicky najvýhodnejšie by bolo emisie neprodukovať,“ dodal.
Ďalšie dôležité správy
