Rodičia sa deťom na leto často snažia vymyslieť čo najviac aktivít, aby ho celé nepremrhali na počítačoch či mobiloch. „Zvyknú sa mi sťažovať, že nevedia, ako deti motivovať k fyzickej hre,“ prezradila dizajnérka hračiek, ihrísk a vzdelávacích materiálov Cas Holmanová. Podľa nej ale nie je dobré, keď sa rodičia snažia dieťaťu naplánovať každú minútu voľného dňa. Väčšinu času im pritom chcú vyplniť produktívnou zábavou, no ich úmysly sa často minú účinku. Pravdou je, že niekedy je pre deti lepšie, keď im dospelí pri hraní neprekážajú.
Čaro voľnej hry spočíva v tom, že nemá žiadny konkrétny cieľ, ktorý ňou treba dosiahnuť. Nechať deti hrať sa podľa seba preto môže niektorým rodičom pripadať ako strata času v porovnaní s dôkladne naplánovanými letnými tábormi a kurzami. Hranie podľa vlastných pravidiel a v prostredí, ktoré si môžu deti sami vytvoriť, vplýva pozitívne na ich sociálne schopnosti, emocionálny rozvoj a tvorivosť.
Pri voľnej hre sa učia prísť na to, čo potrebujú a ako to využiť. To platí pre materiály, s ktorými sa hrajú, ale aj pre emocionálne potreby. Výskumy ukazujú, že deti, ktoré sa zapájajú do neštruktúrovanej hry, sú fyzicky aktívnejšie, viac komunikujú s rovesníkmi a riešia problémy kreatívnejšie a sofistikovanejšie.
Väčšina mestských detí nemá prístup k vlastnému dvoru za domom. Dnešné sídliská im takisto neponúkajú veľa možností, kde by sa mohli chodiť hrať. Rodičia a dizajnéri ale v tomto ohľade urobili kus práce a podujali sa vytvoriť nové typy mestských ihrísk vhodných najmä na voľné hranie.
Jednými z nich sú takzvané dobrodružné ihriská, ktoré sú populárne najmä v Európe a niektorých častiach Ázie. Väčšinou ide o kus plochy, na ktorej sú porozhadzované rôzne drevené dosky, kovové konštrukcie, sieťky, laná či pneumatiky. Deti si z nich môžu budovať vlastné prekážkové dráhy, bunkre či preliezačky. Tým, že majú deti možnosť skúmať otvorené prostredie, ktoré spája riziko s hrou, u nich dochádza k rozvoju sebestačnosti a schopnosti spolupracovať.
Ďalšie dôležité správy
