Richard Strapko sa stal generálnym riaditeľom Všeobecnej zdravotnej poisťovne tesne po voľbách, v máji 2020. O jeho menovaní rozhodol vtedajší minister zdravotníctva Marek Krajčí z OĽaNO, keďže ministerstvo zdravotníctva je percentným akcionárom Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

V pondelok sa však minister zdravotníctva Michal Palkovič rozhodol ho z funkcie generálneho riaditeľa odvolať. Skončiť má aj predstavenstvo Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktoré tvorí čerstvo odvolaný generálny riaditeľ Richard Strapko a ďalšími členmi trojčlenného predstavenstva boli aj Beáta Havelková a Ľubomír Kováčik.

Richard Strapko vo svojej funkcii vzhľadom na stámiliónové straty a pokles základného imania, ktorý predstavoval ku koncu apríla záporných 36 miliónov eur, vydržal viac ako tri roky. Pravdepodobným  vysvetlením pretrvávajúco vysokých strát je, že R. Strapko mal dlhodobo silné politické krytie z hnutia OĽaNO, ktoré ho do funkcie nominovalo.

Napriek zlým hospodárskym výsledkom ho z funkcie neodvolal Marek Krajčí ani Vladimír Lengvarský (obaja nominanti OĽaNO). K tomuto kroku pristúpil až Michal Palkovič, ktorý je povereným ministrom zdravotníctva v úradníckej vláde Ľudovíta Ódora.

Strapka má nahradiť Adam Marek

Novým generálny riaditeľom VšZP by sa mal podľa informácii TRENDu stať analytik Úradu hodnoty za peniaze Adam Marek, ktorý sa do povedomia verejnosti dostal okrem iného publikáciou článku o financovaní nemocníc. Ten napísal spoločne s Matejom Mišíkom z Inštitútu zdravotných analýz.

A. Marek v ňom vysvetľoval rastúcu stratu VšZP aj tým, že poisťovňa platí nemocniciam viac ako súkromné zdravotné poisťovne. ,,Za priemernú hospitalizáciu dostala v roku 2021 Univerzitná nemocnica Bratislava 3 066 eur. Nemocnica však nedostala zaplatené rovnako od každej poisťovne. Ak bola hospitalizovaná pacientka z VšZP, dostala 3 297 eur. Ak z Dôvery, 2 653 eur a ak z Unionu, len 2 233 eur, napriek tomu, že išlo o rovnako náročnú pacientku“.

„Nemocnica na konci roka dosiahla stratu 48 miliónov eur. Ak by súkromné zdravotné poisťovne platili za hospitalizáciu rovnako ako VšZP, strata by bola o 13 miliónov eur nižšia. Podobne sú na tom aj ostatné fakultné a univerzitné nemocnice a špecializované ústavy. Ich strata dlhodobo prevyšuje 100 miliónov eur ročne a VšZP platí dlhodobo najvyššie jednotkové ceny,“ tvrdila analýza.  

A. Marek spoločne s M. Mišíkom v článku chvália VšZP za to, že nemocniciam platí viac ako poisťovne Dôvera a Union. Analytik Úradu hodnoty za peniaze a šéf Inštitútu zdravotných analýz sú spokojní so situáciou, že sa zdravotnú starostlivosť štátnej inštitúcie nakupuje drahšie ako v prípade súkromných zdravotných poisťovní.

Reakcie na odvolanie Strapka

K odvolaniu R. Strapka a predstavenstva VšZP sa vyjadril tieňový minister zdravotníctva zo SaS Tomáš Szalay. „Odvolanie prichádza dávno po funuse. R. Strapko totiž v tejto funkcii nemal byť už dávno, kvôli katastrofálnym výsledkom hospodárenia VšZP. Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa je štvrtý rok v obrovskej strate, v roku 2020 to bolo 114 miliónov eur. V roku 2021 to bolo vyše 86 miliónov eur a za rok 2022 154 miliónov eur, spolu teda 354 miliónov eur“.

Ako zároveň pripomenul T. Szalay ,,kvalifikovanou prognózou pre rok 2023, na základe straty za prvé štyri mesiace vo výške cca 77 mil. eur, je očakávaná strata na úrovni cca 220 až 250 miiónov eur. Táto masívna strate len potvrdzuje, že kmeň VšZP treba čo najskôr rozdeliť a predať“.

Obdobne sa vyjadril i poslanec Smeru Vladimír Baláž, ktorý so T. Szalayom súhlasí a rovnako tvrdí, že odvolanie R. Strapka a predstavenstva VšZP malo nastať už dávno. V. Baláž zároveň podotkol, že si nevie predstaviť, že by za vlády Smeru v kresle vydržal generálny riaditeľ VšZP, ktorý dosahuje straty vo výške stoviek miliónov eur a napriek tomu, že sa imanie inštitúcie pohybuje v záporných hodnotách. Kľúčovou otázkou je podľa poslanca Smeru-SD, čo sa odvolaním R. Strapka vyrieši.

S prosbou o reakciu TREND oslovili aj stranu Hlas-SD, konkrétne Zuzanu Dolinkovú ako aj experta Progresívneho Slovenska na zdravotníctvo Oskara Dvořáka, ktorý je zároveň členom Dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne. V čase publikácie článku však reakciu neobdržal.

Strapko mal zastaviť exodus poistencov

Počas tlačovej konferencie z mája 2020 Marek Krajčí uviedol, že ,,VšZP je najväčšia zdravotná poisťovňa, ktorá sa stará o viac ako tri milióny klientov. Minulý rok stratila takmer 150-tisíc poistencov. Bol by som nerád, keby sa takáto situácia opäť zopakovala. Od nového manažmentu preto očakávam zodpovedný prístup k spravovaniu verejných financií, kvalitnú starostlivosť o klientov, aby cítili, že VšZP im ponúka naozaj najlepšie služby na poistnom trhu, čo sa týka verejného zdravotného poistenia“.

Klesajúci trend počtu poistencov VšZP vo svojom staršom stanovisku okomentoval riaditeľ INEKO Dušan Zachar, kde ukazuje, že VšZP sa za ostatných 12 rokov zmenšila približne o súčasnú veľkosť poistného kmeňa zdravotnej poisťovne Union.

Krajčím artikulovaný cieľ sa R. Strapkovi nepodarilo zvrátiť. V roku 2022 zmenilo svoju zdravotnú poisťovňu 180-tisíc poistencov. Podľa údajov, ktoré zverejnil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) sa kmeň poistencov VšZP k začiatku roka zmenšil o takmer 20-tisíc poistencov. ZP Dôvera zaznamenala prírastok o viac ako 13-tisíc poistencov a Union o takmer 7-tisíc poistencov.

Opačný trend zaznamenali v období 2011 až 2023 súkromné zdravotné poisťovne. Zdravotná poisťovňa Union zvýšila svoj podiel na trhu zo 7,3 percenta v roku 2011 na súčasných 12,4 percent. Rástla aj poisťovňa Dôvera, ktorej poistný kmeň tvoril v roku 2011 26,5 percent poistencov. V roku 2023 tvorí trhový podiel poisťovne Dôvera 32,4 percenta poistencov.